Ľudovít Košík |
V rýchlo plynúcom čase, v čoraz
náročnejších a ťažších životných okolnostiach, zapríčinených vojnou, infláciou,
energetickou krízou, dražobou, neistotou, otriaslo pozornosťou celej spoločnosti v priebehu
niekoľkých dní viacero tragických udalostí, ktoré nemohli nechať nikoho, komu
záleží na dobre ľudí a spoločnosti, ľahostajným a nezaujatým.
Niekto sa zachoval veľmi nezodpovedne voči iným i voči sebe, a dotýka sa to okrem tragicky postihnutých mladých ľudí, ktorým život už nikto nevráti, ich rodín a blízkych aj nás všetkých. Všetci by sme mali všetko robiť preto, aby sa podobné tragédie neopakovali. Aspoň nie tak často, ako rýchlo po sebe prišli tie posledné v Bratislave.
Tí, ktorí tragédie spôsobili, žili a vyrastali
v konkrétnom prostredí – rodinnom, školskom,
spoločenskom, pracovnom, inštitucionálnom, sociálnom. Za stav toho
prostredia niesol ktosi zodpovednosť. Veľmi záleží na tom, komu zveríme
riadenie vecí verejných, akí ľudia nás zastupujú, vedú, reprezentujú...
Vypočuli sme si k týmto tragédiám
vyjadrenia od politikov, odborníkov, radových občanov, komentátorov zo širokého
názorového spektra. V Bratislave sa tisíce ľudí zhromaždili na námestí,
aby vyjadrili názor. Ľudia prejavovali úctu k obetiam, sústrasť pozostalým...
Protestovali proti konaniu tých, ktorí
tragédie spôsobili.
Udalosť v Bratislave na zastávke na
Zochovej ulici si vyžiadala päť mladých ľudských životov a niekoľko
zranených. O pár dní neskôr niekoľko metrov od toho miesta, na Zámockej
ulici, si streľba nezodpovedného mladého človeka, ktorý obrátil smrtiacu zbraň
i proti sebe, vyžiadala dva ľudské životy a zranenú osobu. Ďalšia dopravná
nehoda so zranením matky s dvoma deťmi bola spôsobená vodičom pod vplyvom
alkoholu v Čadci. Pozornosť médií zachytila aj ďalších vodičov, ktorí
jazdili pod vplyvom alkoholu.
Nejde len o zlyhanie jednotlivcov. Je to svedectvo i o stave našej spoločnosti. Nikto z nás nie je
samostatným ostrovom, správanie iných ľudí má dôsledok na náš život a prejavom
zodpovednosti je záujem o to, aby aj iní ľudia žili zodpovedne a mali ohľad
nielen na vlastné dobro, záujmy a výhody, ale aj na dobro ľudskej
spoločnosti.
Žijeme náročnú dobu, a to si vyžaduje
mimoriadne úsilie, možno povedať až hrdinské správanie, a paradoxom je, že
mnohí sa správajú zbabelo, nezodpovedne a sebecky a takéto správanie podporujú
aj u iných. Život nás denne presviedča o zlom morálnom stave jednotlivcov
i spoločnosti. Ubúda aj slušnosti v našich vzťahoch. Verejne pohŕdame
morálkou a hodnotami, ktoré človeka i spoločnosť budujú a umožňujú
spokojný, radostný a šťastný život.
Teraz
mnohí ronia krokodílie slzy a hľadajú slová pred kamerami
v nádeji, že o pár dní sa na udalosti zabudne, pretože život ide
rýchlo dopredu a staré problémy budú prekryté novými. Náš život uteká príliš
rýchlo. Tragických udalostí spôsobených zlyhaním a nezodpovednosťou pribúda, už
nielen kdesi ďaleko v USA, v Rusku či Česku. Už by sme sa nemali
tváriť, že nás sa to netýka. Možno sme už zabudli na to, čo sa udialo pred
niekoľkými mesiacmi v našej krajine: vražda učiteľa vo Vrútkach, tragédia na
ceste pri Kolíňanoch 13. novembra 2019, kde zahynulo dvanásť ľudí... Vraždu
novinára a jeho priateľky nám ešte politici pripomenú, keď sa im to hodí.
Sme v kríze, nielen finančnej, ale predovšetkým morálnej. To si treba uvedomiť a hľadať riešenie. Alebo
sa môžeme tváriť aj nezaujato a starať sa len o vlastné blaho, ale to sa nám
tvrdo vypomstí. Či to pripustíme alebo nie, či sa nám to páči alebo nepáči,
faktom zostáva, že svet, pokiaľ naša história siaha, bol budovaný na
kresťanských základoch, na základe pravdy a lásky. A na iných základoch nemôže
úspešne fungovať. Tak ako nie je možné poprieť prirodzené zákony, tak nie je
možné poprieť ani duchovné princípy, na ktorých svet úspešne po stáročia
fungoval. Tým, že ich popierame teoreticky i praxou, komplikujeme život i
svet.
Vylúčili sme Boha z osobného, rodinného
i spoločenského života. Cirkev sama sa nachádza v čudnej situácii,
niekedy mlčí, ba niekedy i prikyvuje spôsobu života bez Boha, chce nájsť
kompromis a súzvuk so svetom, ktorý odmieta Boha. Venuje sa rozličným aktivitám
a akoby zabúdala na svoje hlavné poslanie, ktoré plnila donedávna: prinášať
Boha do nášho života a nášho sveta.
Boh je Pánom života, človeka i sveta. Dal
nám život, ako aj svedomie a zodpovednosť. Aj Bibliu a Cirkev,
založenú Ježišom, ktorý nás poučil aj odovzdal nám príklad svojho života. Tým,
že sa nesprávame podľa jeho rád a nedáme sa poučiť ani históriou, ničíme
svet, spoločnosť i seba. Život bez Boha nás nemôže urobiť šťastnejšími
a slobodnejšími, ale naopak, postupne nás mrzačí, ničí, až nás môže zničiť
celkom. Ničíme sa sami, pretože nie sme si navzájom bratmi.
Nielen odbornosť je dôležitá v našom živote a
v našich vzťahoch, ale dôležitá je predovšetkým morálka, bez nej sa nepohneme
nikam. Ak spochybníme ktorékoľvek prikázanie Dekalógu, nečudujme sa, keď
iní spochybnia a porušia iné. Na nešťastí iných sa nedá budovať vlastné
šťastie.
Ak napravíme morálku v našej spoločnosti,
mnoho vecí sa vyrieši a náš život sa skvalitní a zlepší. Na tom by
sme mali začať pracovať a máme veľa čo naprávať. Kto a ako dnes vychováva
k zodpovednosti mladú generáciu? Rodina, škola, Cirkev, kultúra, film,
ulica, autority...? Kráčame zlým smerom. Bez Boha šťastie nenájdeme. Pochopili
to už aspoň niektorí z tých, ktorí volili dnešnú politickú reprezentáciu,
z ktorej viacerí sa zaštiťovali pred voľbami kresťanstvom. Dnes vieme, že život
sa paradoxne zmenil k horšiemu, pretože iné sľubujú a iné ponúkajú. Aj tak
sa dá žiť. Ale len do času. Čas zúčtovania príde a Pravda zvíťazí nad
klamstvom, Láska nad nenávisťou, Dobro nad zlom, Život nad smrťou.
Dnes vidíme, že väčšina národa by súčasnú politickú
reprezentáciu rada vymenila, len ona to akosi nechápe. Prečo by sa vzdávali
svojich výnosných pozícií? Ale kto a čo príde po nich? Máme vôbec alternatívu?
Aspoň ako jednotlivci? Premýšľame o nej, alebo príde nová ponuka povrchných a
čudných riešení a my jej uveríme v nádeji, že bude lepšie? Nestačí nám to, kam
až sme sa dostali v dôsledku našej nezodpovednosti, egoizmu a zvrátenosti?
Neobráti sa súčasný tlak verejnosti proti
kresťanom, ktorí sa nielen za kresťanov pokladajú, ale sa aj úprimne usilujú
podľa viery žiť a konať? Nestanú sa terčom ponižovania, výsmechu? Pritom
práve oni môžu mať kľúč k radostnému, šťastnému a úspešnému životu človeka
i spoločnosti.
Aj ponuka kresťanov by mala byť viac v
príklade ako v slovách, vo vernosti Pravde, v láske, službe, obetavosti. A
tú vidieť len útržkovite, okrajovo... Je na každom z nás, do akej miery sa
dokážeme pripodobniť Ježišovi a prijať jeho posolstvo, ale to si vyžaduje zmenu
zmýšľania i správania, od materiálneho k duchovnému, od hriechu k čnosti,
od klamstva k pravde, od egoizmu k láske, od ovládania iných k službe. A
to vôbec nie je v dnešnom svete jednoduché. Ak sa nám to podarí ako
jednotlivcom, rodinám, spoločenstvám, národu, máme ešte nádej, inak všetci
zahynieme.
Ľudovít Košík
::
Súvisiaci článok: Ľudia bez morálky slušnosť neprinesú.
::
Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod
článkom.
Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete
získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.
Ocitli sme sa v kríze a nevieme, ako z nej von, sme v ťažkom položení, i keď si to možno celkom neuvedomujeme, akoby vo väzení (nielen) vlastných zlyhaní, chýb či ľahostajnosti, sme takpovediac zamknutí v problémoch a zároveň nás ťaží pocit, že kľúč k riešeniu nemáme.
OdpovedaťOdstrániťAle je to naozaj tak? Nemáme východisko?
Každý problém má riešenie. Riešenie však musí byť komplexné, gruntovné. A čo je tým gruntom, fundamentom? Jednoznačne mravný zákon!
my namiesto cesty k riešeniu problémov akoby sme sa ďalej zamotávali v chybnom správaní. Aspoň tak sa mi to zdá, že po roku 1989, kedy sme si mysleli, že problémy spôsobené socializmom sa jeho odmietnutím sami vyriešia a my dnes vidíme mnohé nové problémy, ktoré sme vtedy nepoznali a staré problémy sa zväčšili. Navyše sme stratili nádeje, ktoré sme vtedy mali, že nám ktosi pomôže, nielen že nám nepomohol ale ešte sme stratili aj to čo sme mali. Pribúdajú nám roky a choroby a ubúda síl a sme unavenejší a my strácame aj posledné opory. Nielen svet ale aj Slovensko kráča čudným smerom aj tí, ktorí sa vyhlasujú za kresťanov, keď sa im to hodí zrádzajú kresťanské hodnoty aj Cirkev ide akýmsi čudným smerom. Ale asi som veľký skeptik, ale veľa dôvodov k optimizmu nemám. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť