 |
| Gabriel Németh |
Je čosi povznášajúce
ako ranná pieseň v povetrí.
Čosi, čo v nás spieva.
Som navždy tvoj Adam,
ty navždy moja Eva.
A raj, večná záhrada,
z ktorej sme vyhnaní boli...
Bolí to veľmi, bolí a bolí.
Boli sme iba dvaja.
Teraz nás bolesť spája.
Odišla si, ani neviem kedy.
Prežívam bolesť, nesiem kríž.
Veríš mi?
Raz to pochopíš.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.