 |
| Vlado Gregor |
Človek je tvor mysliaci a mal by sa vedieť pozerať pravde do očí, aj keď je niekedy nepríjemná. Vyskytuje sa v našich časoch mnoho hlásateľov pravdy, pretože k určitým objektívnym znalostiam a vedomostiam máme oproti minulosti uľahčený prístup. Problémom však je, ak si vytvoríme určitú predstavu, ktorú považujeme za pravdu, a vnímame len fakty a informácie, ktoré nám túto predstavu potvrdzujú. Pritom často vydávame za pravdivé aj také informácie, ktoré nemožno ani overiť, ani dokázať. Pri úpornom obhajovaní svojej pravdy akosi ignorujeme to, či naša idea ostatným ľuďom osoží alebo poškodí. Ak takéto niečo robíme úmyselne s cieľom zisku a manipulácie ostatných, náš hriech je veľmi, naozaj veľmi veľký.
Mám obavu, že aj naša opakovaná a proklamovaná
synodalita je proces, ktorý akosi ignoruje poznanie, že nesmieme iným vyčítať
smietku v oku, ak vo svojom máme brvno. S tým súvisí aj to, že síce máme vedieť
rozlišovať nepriateľov a škodcov, ale nemáme ich len ľutovať, ale mať ich aj
radi. A pri posudzovaní iných si neustále a pokorne musíme uvedomovať, že
neúctou a ignoranciou škodíme najviac sami sebe. Tieto slová a pravidlá
síce poznáme, ale akosi váhavo a nedostatočne ich vzťahujeme na samých seba a na
naše spoločenstvo.
Kristus vo svojej veľkňazskej reči jasne
hovorí, že sa nemodlí za tento svet, ale za tých, ktorých mu Boh dal. Ani my
teda nemajme veľké oči a nechcime naše, či už väčšie a či menšie, stádo meniť
na svoj obraz. Ak to robíme, nehľadáme slávu Boha a prospech ľudí, ktorých nám
zveril, ale hľadáme slávu len a len svoju.
Zdá sa, že dnes poctivo a rozumne pracuje
a bojuje už len zopár „skalných v ofsajde“. Starajme sa preto v
takejto situácii prednostne o seba a hlavne sa pokorne modlime. Osobitne
za to, aby sme zmenili samých seba a aby sme nevyhlasovali, že treba
zmeniť celý svet a že práve my to dokážeme. Aby sme neslúžili pánovi tohto
sveta, či už úmyselne, alebo neúmyselne...
Kriste zmiluj sa! Christe eleison!
Vlado Gregor
::
Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite
svoj názor...
(redakčný dotazník)
So záverom, a teda vyústením publikovaného zamyslenia súhlasím. Stará múdrosť nás poúča: Spas svoju dušu! To nie je egoizmus, ale zodpovednosť a poznanie pravdy. Pretože svet naozaj nezmeníme, to nie je v našich silách ani v našej kompetencii...
OdpovedaťOdstrániťAko hovorí jeden môj obľúbený kazateľ: Zachovajme si sviatostný život a buďme disciplinovaní v modlitbe.
Dnes je v kurze tvrdiť, že každý má svoju pravdu. Ale pravda je len jedna, ak sa budeme dohadovať, ktorá pravda je lepšia, v zmysle pravidiel súčasného sveta a boja medzi ľuďmi, tak to môže viesť len k rozbrojom a deleniu. Prijať Kristovu Pravdu a na nej postaviť svoj život, to si myslím, že je posolstvo evanjelia a tak to Cirkev do polovice 20. storočia praktizovala a fungovalo to. Zdá sa mi, akoby Cirkev stratila nielen záujem o hodnoty, o ľudí ale aj pud sebazáchovy. Už nie len experimentuje ale robí vyslovene kroky, ktoré ju ničia a ľudia nemajú oporu. Ešte je mnoho statočných veriacich aj kňazov, ktorí svoje poslanie plnia v zmysle Ježišovho posolstva a tak na mnohých miestach ešte funguje. Vďaka im za statočnosť. Vďaka aj za poctivú úvahu. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť