Jaroslav Kopecký: Než všechno zapomenu
Praha, Portál, 2022
Útla knižka českého saleziána Jaroslava Kopeckého (1924–2014) je jeho autobiografiou, ale zároveň aj pohľadom na život saleziánov v Česku počas obdobia jeho života. Spomienky, ktoré na podnet vtedajšieho provinciála Františka Blahu napísal, boli vydané knižne osem rokov po autorovej smrti, sú však naďalej aktuálne a zaujímavé, napísané pútavo a radostne. Autor aj ťažké obdobie, ktoré on i rehoľa museli prežívať, vidí optimisticky, prijíma ho s odovzdanosťou do Božej vôle a s vedomím, že to iste malo svoj zmysel, aj keď my to celkom nechápeme.
Kniha je autentickým svedectvom o jeho
naplnenom živote, o živote viacerých jeho spolubratov, ktorých spomína, i
rehole, takmer od jej príchodu do Čiech a na Moravu v roku 1927 až do začiatku
tretieho tisícročia. Zobrazuje situáciu za prvej republiky, počas vojnových
rokov a rokov pred nástupom komunistického režimu, keď rehoľa zažila rozvoj,
ktorý sa nepodarilo zastaviť ani komunistickej moci. Za vlády komunistov sa
saleziáni presunuli do ilegality, a to znamenalo pre mnohých z nich, keďže sa
nevzdali svojho poslania duchovnej služby Bohu i ľuďom, osobitne mladým,
väzenie, tábory nútených prác, internáciu či izoláciu, čo saleziánov paradoxne
neoslabilo, ale naďalej žili svoje povolanie, napriek mnohým prekážkam kladeným
zo strany komunistickej moci.
Aj v zložitých podmienkach sa saleziáni
sústredili na apoštolát medzi mladými a riadne fungovali aj štruktúry rehoľného
života, vrátane noviciátu a tajného štúdia teológie a kňazských vysviacok.
Autor sa venuje sa aj prechodu saleziánov z ilegality do verejného pôsobenia po
roku 1989, keď boli reholi navrátené niektoré zhabané rehoľné domy a mohla
pôsobiť slobodne v nových podmienkach.
Jaroslav Kopecký bol najstarší z ôsmich
súrodencov, mal šesť sestier a brata Jozefa, tiež saleziána. Otec Ján, dedinský
kolár, chcel, aby syn pokračoval v remesle, matka Mária bola domáca a pracovala
na poli. Do školy chodil v Sebraniciach a v Poličke. Keď mal pätnásť rokov, vo
farnosti boli misie a pri spovedi mu kňaz povedal o Don Boscovi a saleziánoch,
tak sa začal zaujímať o rehoľu a 14. septembra 1939 nastúpil na štúdium u
saleziánov vo Fryštáku, novicom bol v Ořechove,
kde zložil 16. augusta 1943 rehoľné sľuby, vojnové roky potom prežil v
Hodoňoviciach pri Ostrave, potom ako ašpirant pomáhal pri výchove mládeže.
Rok 1950 zastihol Jaroslava Kopeckého v Oseku,
kde študoval teológiu. Nastalo putovanie po pracovných a väzenských táboroch.
Po internácii v Oseku to bolo budovanie priehrady Klíčava. Keďže aj v tomto
prostredí sa saleziáni usilovali žiť rehoľným životom, v októbri 1957 bol aj s
niekoľkými spolubratmi uväznený a odsúdený za podvracanie republiky na dva roky
a putoval do uránových baní na tábor Bytýz, potom do Tmavého dolu v Rtyni.
Z väzenia sa vrátil na stavbu priehrady, a tak prežil približne pätnásť rokov
až do roku 1968, keď sa zamestnal v Metrostave v Prahe ako skladník. Kňazskú
vysviacku prijal z rúk saleziána biskupa Štepána Trochtu 6. januára 1961 tajne,
za veľkého rizika v jednom pražskom byte; keby to niekto udal, putovali by do
väzenia obidvaja. Venoval sa tajnej pastorácii, osobitne mládeže, s ktorou
chodieval putovať do Bulharska a na Slovensko. Po roku 1989 pôsobil v Prahe v Kostole
sv. Kríža a potom už ako dôchodca a kňaz v pastorácii farnosti. Trinásť rokov
bol aj redaktorom časopisu Saleziánska rodina,.
Jednotlivé kapitoly autobiografie sú striedané
s kapitolami o spolubratoch saleziánoch, s ktorými sa počas života stretol a
boli preňho z nejakých dôvodov dôležití. Jedna z kapitol je venovaná
slovenskému saleziánovi Antonovi Srholcovi, s ktorým sa stretol počas väzby v jáchymovskom
tábore Bytýz a s ktorým potom aj udržiaval priateľské vzťahy. V závere knihy je
niekoľko úryvkov z listov a spomienok na autora. Knihu dopĺňa osemstranová fotografická
príloha. V úvode je príhovor súčasného provinciála českých saleziánov Martina
Hobzu. Kniha má 176 strán formátu 16x12 cm.
Ľudovít Košík
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.