Byť konzervatívcom

 

Roger Scruton: Jak být konzervativec

Brno, Centrum pro studium demokracie a kultury, 2021

Nedávno zosnulý britský filozof Roger Scruton (1944–2020) v úvode knihy, ktorá je stručným zhrnutím jeho uvažovania o ľudskej spoločnosti, píše, že dobré veci, zdedené po predkoch, sú ohrozené. A konzervativizmus predstavuje racionálnu odpoveď na toto ohrozenie, pretože potvrdzuje a chráni to, čo je dôležité, cenné, čo potrebujeme, aby sme mohli dôstojne a zmysluplne žiť.

Podľa autora existujú dva druhy konzervativizmu: metafyzický a empirický. Metafyzický sa opiera o posvätné zásady, vychádza z nemenného mravného zákona a má v podstate náboženský charakter. Empirický konzervativizmus je skôr „moderným javom, reakciou na ďalekosiahle zmeny, pri ktorých zrode bola reformácia a osvietenstvo“ (s. 6). Možno povedať, že Scruton sa priradil k empirickým konzervatívcom, moderným a sekulárnym, ktorí uprednostňujú politiku a právo pred náboženstvom. Takéto rozhodnutie je do značnej miery obmedzujúce, znamená ústup od starých osvedčených zásad a noriem, inšpirovaných Božím zákonom, ale v prípade Scrutona platí, že jeho filozofia nechce zrádzať samu seba, aspoň v jadre zachováva vernosť „nemodernému“ pohľadu na svet.

To, čo je dnes väčšinovo považované za nemoderné, je úcta k tradícii. Lenže bez tradície, teda bez duchovných a kultúrnych koreňov človek nevie, čo má robiť, ako sa správať, ako žiť: „Keď hovoríme o tradícii, nehovoríme o náhodných pravidlách a konvenciách, ale o odpovediach, ktoré sa podarilo nájsť na trvalé otázky“ (s. 33). Tradícia je poznanie, bez ktorého by sa naša spoločnosť rozpadla.

V kontexte aktuálneho diania (aj na Slovensku) si treba osobitne všimnúť Scrutonov náhľad na zjednocovanie Európy: „Európska civilizácia závisí na zachovaní národných hraníc, z EÚ ako komplotu, ktorého cieľom je tieto hranice zrušiť, sa stala hrozba pre európsku demokraciu“ (s. 26). Štáty Únie sú ovládané nevolenými byrokratmi a skazenými politikmi, ktorí veľmi často ignorujú želania i reálne potreby väčšinového obyvateľstva.

Inflácia práv, konštatuje autor, posilňuje totalitné tendencie. Nové nároky a údajné práva „neobmedzujú moc štátu, ale ju zväčšujú“ (s. 105). S tým súvisí nanucovaná prax takzvanej politickej korektnosti. Politická korektnosť žiada, aby sme sa kontrolovali a pretvarovali – v súlade s požiadavkami vládnucej ideológie a v rozpore so zdravým rozumom a normálnosťou.

Ako už bolo povedané, Roger Scruton uznával prioritu sekulárneho zákona, hoci si uvedomoval dôležitosť náboženstva v živote spoločnosti. Žiaľ, kresťanská viera sa vytráca z verejného života a vzniká prázdno, ktoré je vypĺňané nihilizmom, materializmom a v západnej časti Európy aj militantným islamom. Strata viery je „stratou útechy, spolupatričnosti a domova“ (s. 228). Otázkou je, ako sa s touto stratou vyrovnať. Autor neponúka jednoznačnú odpoveď, iba naznačuje, že riešením by mohol byť návrat k pravde a kráse, a dodáva, že prázdnotu by sme nemali ignorovať, ale zakrývať, aby sme do nej napokon nespadli.

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Pamäť a identita

Hľadá sa kresťanský politik

Tolerancia nadovšetko?

::

Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite svoj názor...
(redakčný dotazník)