 |
| Milan Hodál |
Planéta Zem
Nech táto planéta
je pre nás vždy tá prvá
Nech na nej človečie
prežije... ďalej trvá...
Nad všetko vzácnejší
je pre človeka Mier
O tom nediskutuj!
Tomuto skrátka ver!
Základný kamienok
v mozaike nášho bytia
Hádam to nejak-tak
ešte vždy ľudia cítia
Aj budú vedieť
prišiť záplatu
poštopkať tento
rozpukaný svet
za nitky ťahať
dôrazne
aj s citom
zaceliť rany
pevnou ražnou
niťou...
Aby svet ešte
dlho vládal s dychom
Ľudovít
(venované Ľudovítovi Štúrovi)
To ty si nás ťahal
z priepasti
dovidel si ďalej
ako ostatní...
Predurčený –
možno z vôle Krista
V srdci plameň
v oku božia iskra
Za národ si horlil
po slobode bažil
nárečia povýšil
na spisovný jazyk
Nebolo to ľahké
– ani náhodou –
ťahal si nás do rodiny
veľkých národov...
Aby naše túžby
vystúpili zo snov
niesol si pochodeň
v meruôsmom
Svojbytnosť si hlásal
stŕhal okovy
Večná vďaka za to –
drahý ĽUDOVÍT!
Slovensko v srdci
Človečie hniezdo
ľudským teplom stlané
Útulné miesto
možno preto malé
Na mape ho schováš
celé do dlane
Nech sa mu nič zlého
nikdy nestane
Ak by si aj kdesi
na skok odbehol
Ľahko si ho môžeš
zobrať so sebou
Tak ako si človek
do batoha vezme
na cestu niečo malé...
malé... ale cenné...
Veď piaď zeme
nikdy veľká nebýva
Taká je aj táto
čarokrásna krajina
Boh nám ju dal malú
mám to ešte od otca:
Aby sa nám bez problémov
vošla do srdca...
::
Z tvorby autora: A tak máme nádej...
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Pekný obraz: Slovensko je preto malé, aby sa nám vošlo do srdca.
OdpovedaťOdstrániť(Malé geograficky, ale nemusí byť malé kultúrne a duchovne!)