Štedrý deň

 

Ján Grešák

Vonku pískal studený vietor a neúnavne naháňal padajúce chuchvalce snehových vločiek. Ľudia sa náhlili do obchodov za poslednými vianočnými darčekmi a nákupmi, potom zasa na autobusy či iné dopravné prostriedky. Trma-vrma pred Vianocami, opakujúca sa rok po roku.

Aj v lekárni stál dlhý zástup čakajúcich, ale nik nešomral. Pri okienku, kde vydávali lieky na recept, stála mamička s deťmi. V náručí držala malého chlapčeka a vedľa nej postávalo asi päťročné dievča. Lekárnička jej podala antibiotiká. Pani vytiahla z tašky peňaženku a počítala. Chýbalo jej.

„Nemám toľko, prepáčte...“ ospravedlňovala sa. V jej hlase rezonovala beznádej. Čo teraz?

„Prídem...“ dodala v rozpakoch, akoby sa hanbila.

„Zajtra už máme zatvorené, sú Vianoce,“ odvetila stroho žena za okienkom.

Nešťastná matka zaklipkala očami a na okamih sa zahľadela do neznáma, akoby hľadala nejaký oporný bod, ktorý však nemohla nájsť. Choré dieťa lieky potrebuje, lekáreň čoskoro zatvoria, potom sú sviatky, pohotovostná lekáreň je na druhom konci mesta... Bože, ak dnes chlapcovi nedá lieky, horúčka mu neustúpi. Na čelo sa jej vykotúľali kropaje potu.

„Nezdržujte,“ nič netušiac podurkávala ju pani zozadu,“ čoskoro bude chodiť Ježiško.“

„Pôjdem, ale...“ mamička nedopovedala.

Starší šedivkastý pán stojaci hneď za ňou sa ticho a dôverne opýtal:

„Koľko vám chýba?“

Mladá žena hlboko dýchala. Prepánajána, prečo sa jej tento pán na to pýta­? Chce ju zahanbiť? Líca jej očerveneli, rukou si utrela z čela pot a zvrtla sa za hlasom.

„Dve eurá,“ vydralo sa z nej.

„Nech sa páči,“ povedal a bez okolkov položil na pult pred okienko dve mince.

„Vrátim vám...“

„Nerobte si starosti. Dnes je Štedrý deň.“

„Bude chodiť Ježiško,“ zamiešalo sa do rozhovoru dievčatko.

„Ja...  ja...“ povedala žena, „ako vám vrátim?“

„Vravel som, aby ste si nerobili starosti. Možno sa stretneme, možno nie. Je to v poriadku.“

„Ďakujem,“ odvetila, zaplatila, lieky vložila do tašky a pobrala sa s deťmi k východu.

„Mama, kto bol ten ujo?“ opýtala sa dcérka ešte vnútri pri dverách.

„Ježiško,“ odvetila matka s úsmevom. „Poď, lebo zmeškáme autobus.“

  

Ján Grešák

Prečítajte si:

Čas vianočný

Spomienka na Vianoce

Ján Grešák: Aforizmy

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.