Vykĺbený čas

 

ZÁPISNÍK (50/2022)

V Nemecku žijúci filozof kórejského pôvodu Byung-Chul Han prenikavo analyzuje súčasné spoločenské pohyby a trendy a poukazuje na odvrátenú stranu kultu výkonnosti a pozitívneho myslenia (jeho state o spoločnosti vyšli v českom preklade pod názvom Vyhořelá společnost). Filozof konštatuje, že dnešný svet trpí nadmernou únavou a nespokojnosťou, nedokáže sa dostať k hlbšiemu šťastiu, lebo mu chýba trpezlivosť, skromnosť a pokora. Neoliberálny režim ponúka falošné chápanie slobody, ktoré je zdrojom psychického tlaku: „Ten, kto zlyhá, si za to môže sám...“ V systéme globálneho kapitalizmu jedinec vykorisťuje už aj sám seba, podliehajúc „slobodnému nutkaniu“ dosiahnuť úspech v súlade s manipulatívnymi požiadavkami doby. Stáva sa pritom dlžníkom, miera jeho samostatnosti a sebestačnosti sa znižuje, oproti tomu silnejú sebadeštruktívne sklony: „Psychické choroby ako syndróm vyhorenia alebo depresia, dominantné choroby 21. storočia, majú autoagresívne rysy.“ A na inom mieste Byung-Chul Han konštatuje: „Zrútenie inštancie vonkajšej nadvlády nevedie k slobode. Jej dôsledkom je skôr splynutie slobody a nátlaku. Psychické problémy spoločnosti výkonu nie sú ničím iným len patologickým prejavom tejto paradoxnej slobody.“

Zábavnosť a bezútešnosť sú dve strany jednej mince, dve podoby jednej skutočnosti. Naše časy sú citeľne poznačené nestálosťou a absenciou pevných pravidiel, majú charakter paradoxu, preto sa nezriedka, hádam aj nechtiac, dostávame k opaku toho, čo naozaj potrebujeme. Žijeme v priemere dlhšie ako naši predkovia, napriek tomu nemáme na nič čas, sme obklopení technikou, ale nevieme chytiť do rúk jednoduchý nástroj, sme priam zavalení množstvom rozličných možností a ponúk, no nevieme si vybrať... Samé paradoxy!

Pokúšame sa postaviť dom na pohyblivých pieskoch hodnotového relativizmu. Neúspešne. Hierarchiu hodnôt sme prevrátili, a teraz nie sme schopní rozlíšiť dobro a zlo. Nečudo, že ľudia takzvaného vyspelého demokratického sveta sú najväčšími konzumentmi antidepresív, čoraz častejšie sa obracajú na psychoterapeutov, ako aj na pochybných liečiteľov a poradcov, ktorí miešajú dohromady prvky rozličných filozofií a kultov, vytvárajúc duchovne nestráviteľnú zmes na omámenie vedomia. Vzniká tak prapodivný stav, chaotické hľadanie pevného bodu tam, kde nijakého pevného bodu niet. Ako jediný prostriedok, ktorý umožňuje človeku zabudnúť na bezútešnosť bytia, sa javí zábava. Prichádza však deprimujúce zistenie, že ani zábava nepomáha.

(Úryvok z článku, ktorý vyšiel v Literárnom týždenníku č. 35–36/2022)

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (49/2022)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!