Čas svedomia (Otázky kompetentným)

 

Martin Jančuška

Na úvod mi dovoľte malú úvahu. Koľkí ľudia sa vyjadrujú ako znalci k nejakej problematike a pritom sa v nej vôbec nevyznajú? A koľkí veci rozumejú? Budete prekvapení. Možno traja zo sto dokážu logicky myslieť a podrobiť danú správu, udalosť či informáciu analýze a syntéze. Vo väčšine sa ľudia suverénne vyjadrujú o veciach, o ktorých iba kdesi počuli či čítali, v poslednej dobe i na obrazovke dokonca niečo videli, lebo dnešnou technikou sa dá dosiahnuť všeličo.

Skôr než si položíme niekoľko otázok o kovide, ktoré sa dodnes nevedno z akých príčin medicínska obec hanblivo okúňa položiť, dajme si jednu veľmi závažnú otázku, o ktorej sa za posledné tri roky takmer nediskutovalo.

Čo viete o tzv. nozokomiálnych infekciách? Čo sú to za infekcie? Vymizli? Vedú sa presné štatistiky? Ako sa proti nim bojuje? Nože, páni suverénni odborníci, nebojte sa diskutovať, veď ste mnohí pracovali alebo pracujete v nemocniciach, tak ako som i ja mnoho rokov pracoval.

Objektívne dostupné štatistiky, napr. z Inštitútu Roberta Kocha v Nemecku, hovoria, že na „nozokomiálky“ ochorie ročne 400.000 – 600.000 pacientov a zomrie 15.000 až 20.000 pacientov. Dr. Wolfgang Wodarg, lekár, vedec, uznávaný špecialista v oblasti mikrobiológie a infekčných chorôb je tej mienky, že nemocnice, ktoré majú v kritickom stave otázku výskytu nozokomiálnych infekcií sú najnebezpečnejším miestom, kam sa môže polymorbídny pacient dostať.

Viete, čo hovoria štatistiky zo slovenských nemocníc? Dá sa na ne spoľahnúť? Hovoria o tom, že na nozokomiálne infekcie zomrelo na Slovensku v roku 2017 celkovo 11.224 pacientov a že to bolo približne o desať percent viac ako v roku 2016. Je to hodne či málo? A teraz moja ďalšia otázka. V akom stave boli nemocnice v rokoch 2019, 2020, 2021, 2022 a v akom stave sú teraz?! A nemocnice v tom stave, v akom boli, prekvapila či vystrašila správa o novom víruse!

 

Vstupujeme do nového roka. To je príležitosť na spytovanie si svedomia i na kladenie otázok. Uplynulé tri roky prežilo ľudstvo niečo, s čím sa ešte v takej rozsiahlej miere nestretlo. Ľudstvo sa na vlastnej koži presvedčilo, čo dokáže spôsobiť strach, a to strach umelo vyfabrikovaný a perfektne zinscenovaný. Vyvstáva mnoho otázok, ktoré by mali zaujímať každého mysliaceho človeka. Ak ich poctivo nezodpovieme a nevyvodíme z nich poučenie, môže dôjsť k tomu, že prídeme o to najvzácnejšie, o život, nielen tento dočasný na našej zemi, ale život večný. Nech si to každý podľa svojich možností a schopností preberie v svojej hlave, len nech pritom nezabúda na jedno najdôležitejšie: PRAVDA je len jedna.

 

Otázka  č. 1
Na našej planéte sa objavil nový vírus, ktorý niekto pomenoval SARS-COV-2. Je tento vírus prirodzeného pôvodu, alebo bol umelo vytvorený v laboratóriu? A ak je umelý, kto ho vytvoril a za akým účelom?

Otázka  č. 2
Je možné, aby sa tento vírus v priebehu dvoch týždňov prirodzeným spôsobom rozšíril na celú planétu? A keď áno, akým spôsobom, keď doteraz z praxe je známe, že takýmto rýchlym spôsobom sa ani baktérie, ani vírusy nešíria?

Otázka  č.  3
Každá krajina, aspoň z tých, ktoré si hovoria, že sú civilizovanejšie, má svojho hlavného hygienika a celý aparát epidemiológov a virológov, ktorých náplňou práce je aj sledovať pohyb a výskyt  jednotlivých patogénov, diagnostikovať ich a včas reagovať. Spomeniem teraz len dva štáty, v ktorých túto problematiku poznám: Rakúsko a Slovensko. Prečo v týchto krajinách, keď sa objavil nový vírus, hlavný hygienik nevyhlásil stav pohotovosti, nenariadil rozumné, účinné opatrenia, ale tento stav vyhlásili politici za účinnej pomoci mediálnych prostriedkov, akoby to bolo riadené z jedného centra?

Otázka  č. 4
Môžu rúška, premenované na respirátory, zabrániť vírusu, aby sa dostal do ľudského organizmu? Ak áno, aké sú o tom dôkazy?

Otázka  č. 5
Prečo bolo údajne zakázané patológom pitvať zomrelých na kovid?

Otázka  č. 6
Kto vlastne vypracoval uplatňované protiepidemické opatrenia? Ako bola sledovaná ich účinnosť?

Otázka  č. 7
Bola vypracovaná hodnoverná správa o dýchacích prístrojoch, ktoré mali zachraňovať život pacientov? Mali sme, resp. máme dostatok vyškoleného personálu? Zvládli sme celú problematiku okolo napájania a odpájania pacienta od prístroja?

Otázka č. 8
Čo sa týka liečebných metód, ktoré používal MUDr. Török, zaujímali ste sa o výsledky a jeho skúsenosti s liečením pacientov na ochorenie týmto vírusom?

Otázka  č. 9
Nie je trestuhodné zaznávať liečebné metódy, ktoré sú úspešné, prenasledovať a šikanovať tých lekárov, ktorí skutočne pomohli pacientom? Prečo dodnes neboli potrestaní darebáci, ktorí im kládli polená pod nohy, osočovali ich, znevažovali a psychicky deptali?

Otázka  č. 10
Zlyhali, či nezlyhali lekári, keď sa objavil nový vírus a keď mali konať podľa Hippokratovej prísahy? Aj im strach zatemnil mozog? Alebo to bolo niečo iné? A čo právnici ? Ani tí nezlyhali? Ani tí si nekládli more otázok, čo sa to robí? Nemali by sa aj oni ozvať?

Otázka  č. 11
Politici, prečo sa zdráhate sadnúť si s odborníkmi na virológiu za spoločný okrúhly stôl, ktorý by nemoderovali vami nafingovaní moderátori, zorganizovať otvorenú debatu v televízii, bez cenzúry, naživo, nech si každý občan urobí vlastný názor na danú problematiku?

Otázka  č. 12
Dá sa vyvinúť v dnešnej dobe účinná a neškodná očkovacia látka proti infekčnému ochoreniu za jeden či dva roky?

Otázka  č. 13
Od posledných protiepidemických opatrení uplynulo už pekných pár mesiacov a zo strany kompetentných sa nič nehýbe. Preto je namieste spýtať sa: snažili ste sa spracovať precízne štatistiky? Koľko ľudí na tento vírus zomrelo? Koľko z nich bolo pitvaných? U koľkých sa diagnóza potvrdila? Čo bolo skutočnou príčinou ich úmrtia? Aké boli pridružené ochorenia? Aká bol kvalita liečby? Čo robil personál pri lôžkach pacientov? Koľko peňazí brala nemocnica od poisťovne za zomrelého na kovid? Koľko ľudí ochorelo na kovid po očkovaní? A koľko neočkovaných?

 

Nájdu sa odborníci, ktorí vedia a chcú tieto otázky zodpovedať?!

 

Martin Jančuška

 

::

Súvisiace články:

Lekári a stavovská česť

Odvážna zdravotná sestra

::

O autorovi

Doktor medicíny Martin Jančuška, narodený 9. januára 1942 v Ľubietovej, pochádza z učiteľskej rodiny. Rodičia sa po vojne presťahovali do Bratislavy. Základnú školu navštevoval v Bratislave, maturoval v roku 1958 na Tehelnom poli. Lekársku fakultu Univerzity Komenského ukončil v roku 1964. Ako sekundárny lekár interného oddelenia pôsobil v Endokrinologickom ústave v Ľubochni, vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku a Starej Ľubovni.

V auguste 1979 emigroval s rodinou do Rakúska. Päť mesiacov pracoval ako robotník v elektronickej firme Körting v Grödigu pri Salzburgu, od februára 1980 ako sekundárny lekár interného oddelenia St. Elisabeth Spital vo Viedni. Na jeseň toho istého roku bol menovaný za prednostu oddelenia intenzívnej starostlivosti ako internista – kardiológ a v tomto odbore pracoval až do odchodu na dôchodok. V roku 2003 spolu s Prof. Júliusom Rybákom a Dr. Phil. Ľubomírom Rašim založili v Liptovskom Mikuláši Spolok priateľov MUDr. Pavla Straussa.

Martin Jančuška okrem odborných medicínskych prác publikovaných v lekárskych periodikách publikoval články o kultúre v slovenských a rakúskych časopisoch. Ako konvertita prešiel zložitou cestou hľadania Pravdy. V roku 2008 mu vyšiel  vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov román Druhé prikázanie a v roku 2016 vo Vydavateľstve Pozsony / Pressburg / Bratislava kniha Príbehy a ozveny (krátke prózy a vieroučné sentencie).