ZÁPISNÍK (3/2023)
Podľa rôznych prieskumov sa 50 až 70 percent obyvateľstva nezaujíma o politiku.
V normálnych pomeroch by to veľa neznamenalo, ba dalo by sa to hodnotiť
azda aj pozitívne, ale v situácii politickej krízy a spoločenského rozvratu
je takéto zistenie alarmujúce. Ľahostajnosť väčšiny ľudí a ich nezáujem o veci
verejné utvrdzuje držiteľov moci (a hlavne postavy v pozadí, ktoré majú
peniaze a ovládajú masmédiá) v presvedčení, že si môžu dovoliť
všetko: klamstvo, falošné sľuby, prekrucovanie práva, amorálnosť, diletantstvo
i otvorenú aroganciu a ignorovanie toho, čomu hovoríme národno-štátny
záujem.
Referendum, konané 21. januára 2023, nebolo platné pre nízku účasť. Voliči na Slovensku mohli vyjadriť a uplatniť svoj názor, mohli rozhodnúť o spôsobe, ako možno účinnejšie kontrolovať a prípadne odvolať vládu – nielen súčasnú, ale aj ďalšie, nielen teraz, ale aj o rok, o päť či o desať rokov. Voliči však z väčšej časti toto svoje právo nevyužili.
Bude to znieť možno tvrdo, ale je to tak:
mnohí ľudia svojím právom voliť opovrhujú, nevážia si ho alebo mu nerozumejú. Reči
o demokracii ako vláde ľudu sa tak stávajú prázdnymi frázami, slúžiacimi
na udržiavanie klamu a sebaklamu. Je namieste otázka, či nemajú pravdu tí,
ktorí demokraciu spochybňujú, respektíve odmietajú jej nekritické uctievanie. Napríklad
slávny nemecký spisovateľ Thomas Mann v eseji Úvahy nepolitika
preferuje „ľudový štát“, v ktorom sa hlasy nesčítavajú, ale vážia. Všeobecné
a rovné volebné právo považuje za „najskromnejší, najťažkopádnejší a najprimitívnejší
druh spravodlivosti“. Odporúča diferencované volebné právo zohľadňujúce vek,
stupeň vzdelania, zárobok, rodinný stav každého jednotlivca – „takéto volebné
právo by mohlo byť oveľa spravodlivejšie ako rovné volebné právo“ (citované z knihy
Friedrich Romig: Práva národa. Bratislava, Vydavateľstvo Spolku
slovenských spisovateľov, 2008).
Tak či onak, systém súčasnej takzvane liberálnej
demokracie sa dostal do vážnej krízy a je povinnosťou zodpovedných,
odborne a morálne kompetentných osobností uvažovať o možnostiach budúceho
vývoja a pracovať na potrebných opatreniach, aby sme sa pokiaľ možno vyhli
tomu najhoršiemu, teda celkovému chaosu a rozkladu, pretože – povedzme si
pravdu – i to nám hrozí.
Ján Maršálek
::
Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (2/2023)
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Myslím si, že je tu kríza demokracie. Tak ako mnohí jednotlivci, rodiny, obce, ani štáty, Európa, svet nevedia ako ďalej. Nové často nezmyselné opatrenia prinášajú len nové problémy a chaos. Tak aj v tomto referende mali ľudia, ktorí sa ho nezúčastnili rozličné názory a pohľady, ale obávam sa, že mnohí sa ho nezúčastnili aj preto, že im súčasný neporiadok v spoločnosti s pribúdajúcimi problémami a drahotou vyhovuje, že z neho ťažia, že je pre nich výhodné žiť z problémov iných, tých najbiednejších. Ja vidím jedinú cestu zo súčasnej krízy návrat k Bohu, k evanjeliu. Myslím, že súčasná kríza má súvis s krízou Cirkvi, ktorá nastala po II. vatikánskom koncile, ktorý začína prinášať svoje ovocie. O jeho trpkosti vieme už dnes a ak sa nespamätáme, tak môže prísť k tragickým koncom súčasnej spoločnosti, ak nie celého ľudstva. "Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo" Mt. 4,17 sme mohli v katolíckych kostoloch počuť včera. Nech sa nám to darí brať vážne aj keď oficiálny kurz cirkvi ide akýmsi čudným smerom. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťOhlasy
OdpovedaťOdstrániťDr. Igor Bukovský: „Výsledok referenda je prejavom frustrácie a skepsy ľudí zo slovenských politikov, nedôvery verejnosti k demokracii a nedostatku občianskej odvahy a sebaúcty. Príliš veľa ľudí neverí, že môžu niečo zmeniť k lepšiemu. Je tiež výsledkom politickej propagandy a mediálnej manipulácie, ktorou sa nechali presvedčiť, že referendum nemá zmysel.“
::
Dag Daniš: „Slovensko ostáva jedinou "demokraciou", kde je rozhodovanie o predčasných voľbách protiústavné (nelegálne). Heger síce avizuje dohodu o zmenách, ktoré dovolia poslancom rozhodovať o nových voľbách. No širšie rokovania odmieta. Spolieha sa výlučne na hlasy bývalých partnerov (hoci ich hlasy sú dávno v rozklade). A volič? Ten môže robiť to, na čo bol vytrénovaný počas pandémie – môže poslušne čakať na rozhodnutie "autorít". Aj o tom bola sobota a referendum.“