Voľby a kríza demokracie

 

ZÁPISNÍK (4/2023)

Podľa pokriveného mediálneho obrazu máme v parlamente trojakých poslancov: sú tam demokrati, mafiáni a fašisti. Hlásne trúby hlavného prúdu nám takto direktívne zaškatuľkovali našich zákonodarcov. Je to tristné, mätúce – a vytvára to pôdu na kádrovanie, strašenie a manipulatívne ovplyvňovanie verejnosti.

Napodiv, politici vykresľovaní ako mafiáni a fašisti presadzujú predčasné voľby, hovoriac o práve občanov vyjadriť sa a prípadne ukončiť pôsobenie nedôveryhodnej vlády. Chcú, aby volič mohol svoje rozhodnutie vo voľbách skorigovať aj pred uplynutím celého volebného obdobia. Pravdaže, môže to byť z ich strany účelové, no v podstate ide o samozrejmosť: ak je demokracia postavená na vôli občanov, ak voliči fakticky dosadzujú ľudí do funkcií, tak majú právo ich aj odvolať.

Oproti tomu samozvaní, respektíve mediálne odobrení demokrati predčasné voľby odmietajú (a ktovie či nie aj voľby riadne). Vo voľbách by vraj zvíťazili nedemokratické sily, k moci by sa dostalo „to najhoršie, čo na Slovensku máme“. Ak by aj s ich konaním súhlasili, tak len pod tlakom okolností. Nuž, každý si niečo myslí, názory ľudí sú všelijaké a naši demokrati to azda aj myslia vážne, ale zrejme si neuvedomujú, že tým ponižujú a odsudzujú národ. Keď tvrdia, že voľby sú rizikom, dokonca čímsi nežiaducim, popierajú demokratické princípy, ku ktorým sa hlásia a ktorými sa radi oháňajú.

Na vlastné oči vidíme krízu modernej demokracie, ako o nej píše napríklad rakúsky mysliteľ Friedrich Romig (výber z jeho článkov vyšiel v slovenskom preklade pod názvom Práva národa vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, 2008). Politický život je dnes plný slov ako pluralizmus, tolerancia, ľudské práva či občianska spoločnosť, ale za nimi vrie „lživý chaos“, spojený s korupciou, lobizmom, finančnými špekuláciami, pôsobením nekontrolovaných nátlakových združení a bezohľadným presadzovaním osobných alebo straníckych záujmov. Svoju úlohu pritom nepochybne zohráva zahraničný vplyv a mediálna manipulácia.

A čo voľby? Ako je to s proklamovanou vládou ľudu? Pri hľadaní odpovede na tieto otázky si môžeme pomôcť postrehmi kardinála Roberta Saraha, ktorý pochádza z Afriky a disponuje pri pohľade na západný svet patričným odstupom. Kardinál vyjadruje obavu, že volebné výsledky a víťazné koalície sú v dnešných politických pomeroch „dielom peňazí, rečníckych omáčok, mediálneho divadielka, bezpečne nastavených volebných systémov, okliešťovania volebných okrskov, obrovského tlaku a najrozličnejších úskokov“ (citované z knihy Pane, zostaň s nami; vydavateľské družstvo Lúč, 2019).

Demokracia je chorá, pretože jej chýba pevné hodnotové ukotvenie. Navyše, na Slovensku sme už tri desaťročia podvodne stavaní pred falošnú dilemu – ide o istú formu nátlaku a vydierania –, musíme vraj voliť toho a toho (figúrky a postavičky sa časom menia), aby sme zabránili totalite, strate liberálnej demokracie, návratu mafie a podobne. Musíme vraj voliť, ako nám radia, lebo inak bude zle-nedobre, budeme čiernou dierou Európy. A tak opakovane ako masa volíme pod tlakom, negativisticky, obmedzene, teda vlastne nesvojprávne.

Je načase onú falošnú dilemu odhodiť, zhodiť aj klapky z očí, voľne sa nadýchnuť, rozhliadnuť a potom sa naozaj slobodne rozhodnúť.

(Úryvok z článku, ktorý vyšiel v Literárnom týždenníku č. 1–2/2023)

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (3/2023)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!