Žijeme v ére napodobenín

 

ZÁPISNÍK (2/2023)

V minulosti, keď nebolo priemyselnej výroby a reprodukčnej techniky, boli ľudia obklopení výlučne originálmi. Originalitu prírody dopĺňala originalita ľudského umu a jeho výtvorov. Všetko sa zhotovovalo ručne a zároveň trpezlivo, poctivo, tak aby to vydržalo čo najdlhšie. Každý obraz či šperk, každý kus oblečenia či predmet osobnej potreby – i ten najjednoduchší – mal pečať jedinečnosti.

Všetko, čo človek vtedy vytváral, vytváral ako skvost. Nešetril časom ani námahou. V istých obdobiach sa ľudia veľmi nezaujímali o znázorňovanie prírody, každodenného života či seba samého – chceli viac, chceli dotvárať skutočnosť a prenášať na svoje diela odblesk krásy viditeľného i neviditeľného sveta. Osobitne v stredoveku malo umenie pevné spojenie s duchovnými koreňmi. Bolo vytvárané so zreteľom na večnosť, ľudský um bol oživovaný božskou iskrou. Nijaká samoúčelnosť alebo povrchnosť neprichádzala do úvahy. Ani ornament nebol prázdnou ozdobou, len akýmsi príveskom, bol integrálnou súčasťou celku – ako rytierov meč – vyjadrujúc krásu aj účel, hravosť aj bojovnosť, vieru aj ideál.

V knihe Réginy Pernoudovej Mýty a fakty / Bodka za stredovekom čítame: „S ornamentom sa predovšetkým v románskom umení narába veľmi šetrne, umiestňuje sa na prieniky línií a hmoty, na oblúkovité otvory (okná, portály...), na rímsy. Pripomína ozdobné sekvencie, ktoré sa niekedy zapoja do chorálu, a podobne ako ony vyjadruje vzlet, obohacujúci celý nápev.“

Vzťah medzi umením a sakrálnosťou je zakotvený v podstate človeka: „Odborníci na prehistóriu tento fakt potvrdzujú, a to už odvtedy, ako sa objavilo jaskynné umenie. Všetky rasy v rôznych klimatických podmienkach jedna po druhej potvrdili túto intímnu spriaznenosť, tento vrodený ľudský sklon, ktorý človeka vedie k vyjadreniu sakrálna či transcendentna pomocou umenia, tohto druhotného jazyka vo všetkých jeho podobách“ (Mýty a fakty / Bodka za stredovekom). Absencia sakrálnosti spôsobuje umeleckú nemohúcnosť. Veľavravne to potvrdzuje úpadok, ku ktorému došlo, keď sa v umeleckej sfére presadila merkantilistická koncepcia, uprednostňujúca kvantitu namiesto kvality, rýchlosť a efekt namiesto pokoja a pokory.

Veľkosť kultúry nie je daná kvantitou, množstvom niečoho. Umenie má dávať priestor životu – a najväčším umením je schopnosť dobre žiť, to je originálne, pravdaže nie v zmysle umelej, silenej originality, akou sa chváli dnešný svet. Pravdou totiž je, že éra originálov sa pominula, dnes žijeme v ére napodobenín a niekedy nechceme chápať, že originalitu si nemožno kúpiť, nemôže byť len čímsi navyše, respektíve predmetom zberateľského záujmu, niečím vonkajším – ona je v hĺbke žitia, alebo nie je vôbec.

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (1/2023)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!