Karol Dučák |
Slovenská politická kultúra je aj po vyše tridsiatich rokoch od vzniku samostatnej SR ešte stále v plienkach. To je jasné každému, kto aspoň trochu sleduje politické dianie u nás a porovnáva ho s dianím v štátoch s vysokou politickou kultúrou. Najnovším potvrdením tejto skutočnosti je kauza ministra Jána Budaja. V štátoch s vysokou politickou kultúrou každý politik, na ktorého padne čo len tieň podozrenia z nekalých praktík v minulosti, automaticky odstupuje. Sám, z vlastnej vôle. Netreba ho k tomu „dokopať“, ako my musíme pomaly dokopať k abdikácii ministrov, ktorí zlyhali na svojich postoch. Na Západe takýto politik jednoducho odstupuje. Z mnohých príkladov vymenujme na ilustráciu aspoň niektoré.
V máji roku 2010 boli mnohí Nemci
šokovaní, keď nemecký prezident Horst Köhler dobrovoľne odstúpil zo svojej
funkcie. Osudným sa mu stalo jedno zle interpretované vyjadrenie
v masmédiách. Horst Köhler sa vtedy bez akýchkoľvek zlých úmyslov vyjadril
na margo nasadenia nemeckých vojakov v Afganistane, ktorých chcel
podporiť. Okrem iného povedal, že v krajnom prípade je potrebné aj
vojenské nasadenie pre zachovanie nemeckých záujmov, napríklad voľných
obchodných ciest. Lenže práve tieto jeho slová si opozícia vysvetlila ako
potvrdenie dohadu, že Nemci vedú vojnu v Afganistane nie z dôvodu bezpečnosti,
ale z dôvodu presadzovania obchodných záujmov krajiny. Márne sa prezident
snažil vysvetliť svoje skutočné postoje. Nič nepomohlo. Napokon Köhler so
slzami v očiach odstúpil.
V iných prípadoch odstupovali západní politici po obvineniach
z plagiátorstva. Napríklad
v januári 2021 odstúpila z funkcie rakúska ministerka práce
a rodiny Christine Aschbacherová pre obvinenia z plagiátorstva pri
získavaní vysokoškolských titulov. Dokonca bola z plagiátorstva obvinená
aj v súvislosti s dizertačnou prácou, za ktorú získala rok predtým titul
PhD. na Slovenskej technickej univerzite.
Paradoxné je, že po odstúpení rakúskej
ministerky Študentská rada vysokých škôl pripomenula vtedajšiemu slovenskému
premiérovi Igorovi Matovičovi jeho sľub o vzdaní sa magisterského titulu, ba
dokonca mu doručila aj pripravené tlačivo na vzdanie sa titulu. K tejto
výzve sa pripojila aj Komunita Zastavme korupciu, ktorá navyše vyzvala okrem
premiéra aj iných plagiátorov, konkrétne Borisa Kollára, Branislava Gröhlinga,
Petru Krištúfkovú a či Andreja Danka, aby sa takisto vzdali podvodne získaných
titulov.
Igor Matovič však nezostal nič dlžný svojej
povesti nevyspytateľného politika, známeho prekrúcaním faktov i vlastných
postojov, a vyhlásil, že sa vzdá titulu až po tom, čo sa vzdá titulu ďalší
plagiátor Branislav Gröhling. Ozajstné Kocúrkovo 21. storočia! Napokon ani
jeden slovenský politik pre plagiátorstvo neodstúpil z funkcie ani sa
nevzdal vysokoškolského titulu. To len dokazuje, že úroveň politickej kultúry u
nás je ešte stále veľmi úbohá.
Zmení na tejto skutočnosti niečo kauza Budaj? Ťažko povedať. To závisí od samého ministra Jána
Budaja. Ten by totiž mal po prevalení ďalšej kauzy odstúpiť bez ohľadu na to,
či je vinný alebo nie. Tu sa totiž neskúma jeho vina či nevina. Abdikácia
politika, na ktorého padne čo len tieň podozrenia z nekalých praktík
v minulosti, je jednoducho železnou zásadou vyspelej politickej kultúry.
A tak bude kauza Budaj ďalším skúšobným
kameňom kvality politickej kultúry na Slovensku. Ak Ján Budaj dobrovoľne odstúpi,
bude to dôležitý signál, že sa úroveň politickej kultúry na Slovensku začína
zlepšovať. Ak nie, znamená to, že stále žijeme v Kocúrkove „sto rokov za
opicami“.
Karol Dučák
::
Súvisiace články:
Neslávne prvenstvá Igora Matoviča
Ako hlboko ešte klesne vláda premiéra Matoviča?!
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Dovolím si predpovedať, že sa nič nestane, naši politici v skúške opäť zlyhajú. Napokon, dejú sa aj horšie veci ako „kauza Budaj“ (napríklad doslova obludné znásilňovanie ústavy najmä v posledných troch rokoch, za to by mali ísť viacerí pred spravodlivý súd).
OdpovedaťOdstrániťTreba však povedať i to, že aj v štátoch na západ od nás sa situácia zhoršuje. Pamätám si časy, keď vo funkcii povedzme ministra nemohol byť človek s neusporiadaným rodinným životom, milenky a rozvody sa netolerovali. Dnes sa už na také „maličkosti“ nedbá.