Naše sny a naša viera

 

Vlado Gregor

Svoj sen snívajú jednotlivci, cirkvi, národy aj iné zoskupenia. Iný je sen matky, iný sen panny, iný sen otca, iný sen dieťaťa. Ak nie sme voči snom iných ohľaduplní, sme bezočivci, hulváti a prekliati ľudia. Je však iná vec, ak ničíme sny druhých nevedome, s dobrým úmyslom a celkom iná vec, ak to robíme vedome a zlomyseľne.

„Mám svoj sen,“ hovoria rôzni ľudia, ale kritérium je to, či sa dokážu pozerať pravde do očí, predovšetkým vo vzťahu k vlastnej osobe. Presadzovať svoj sen iste môžeš, ale nie tak, aby si ničil sny niekoho iného alebo iných.

Ako však povedať pravdu a nikoho neuraziť? Asi to bude možné len tak, že si budeme všímať svoje okolie a tých, s ktorými žijeme, ktorí sú nám blízki, s ktorými sme vo vzájomnej závislosti as ktorými prežívame svoje sny. Je to rodina, je to národ, je to spoločenstvo viery a je to aj spoločný domov, teda vlastne celý svet. Pretože nielen Slovensko je malé, ale čoraz menší je celý svet, orbis terrarum.

Sú sny normálne, sú sny menej normálne a sú sny a túžby aj choré, nenormálne a bezohľadné. Asi najhoršie sú tie, ktoré ničia dôveru a sny malých detí, v celom svete a v rôznych prostrediach a okolnostiach, ale predovšetkým v toľko znevažovanej a relativizovanej normálnej rodine, ktorá je snom otcov, matiek, ale hlavne nevinných detí. Je to boj, ktorý bojujú aj otcovia, no predovšetkým matky, a preto nemôže byť smiešna viera v to, že práve Ona rozšliape hlavu hadovi, teda tým najrôznejším pokušiteľom a ubližovateľom.

Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás, pyšných, hrozných a hriešnych, ale chvála Bohu aj úbohých a smiešnych.

 

Vlado Gregor

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).