O synodálnej synode

 

Vlado Gregor

Dôverujeme Bohu, alebo synodálnej synode?
Veríme Ježišovi, alebo ľudskej dohode?

Pred našimi očami sa situácia v Cirkvi a aj vo svete vyhrocuje, takže asi treba byť konkrétnejší. Komu sa nelení, vidí množstvo Božích znamení a je najvyšší čas s pokorou počúvať Boží hlas.

Dúfajme, že ešte je cesta späť, aj keď bude ťažká a nezjaví sa nám hneď. Ak bude tá „Schôdza o schôdzovaní“ ďalej pokračovať v duchu pápeža Františka a takmer svätého Tomáša Halíka, možno aj nábožní masochisti pochopia, že Cirkev zaniká. Pretože tie ich kvázi hlbokomyseľné hókusy-pókusy spoľahlivo vyženú aj zvyšok veriacich z kostolov. Pretože tomu, čo takíto novátori hlásajú, sa veriť nedá. Dostaneme z koláča dieru, ak stratíme zbožnosť a vieru!

Situácia je oveľa tragickejšia, ako sa ešte stále mnohým zdá. Asi sa treba postupne vrátiť k prežívaniu a chápaniu archaizmov, v prvom rade k bázni Božej. Máme sa asi ešte stále priveľmi dobre, ak pravda skromne a ponížene u toľkých dvier žobre. Stráca sa úcta nielen k pravde, ale aj k obyčajnej, „neziskovej“ ľudskej statočnosti, ktorá sa takisto stáva archaickou a pre mnohých nepochopiteľnou. A ak ju aj náhodou chápu, naďalej sa po rebríčku svojich ambícií driapu.

Je zaujímavé, ako práve vtedy vzniká poézia, keď sa blíži veľká tragédia. Bolo to tak aj za Jána Krstiteľa a Ježiša Krista, keď skutočne nastala plnosť časov.

Zdá sa, že aj v súčasnosti sa tragédia už deje a náš „establišment“ sa nám stále do očí smeje. Chceme sa vlastnými silami dostať do formy a horlivo odporúčame samé „rozumné reformy“. Milí moji, nájdime znovu vlastné, vskutku pevné platformy! Nebuďme trstina vetrom klátená a netvrďme, že „bez chvenia nič nie je pevné“. Nie je natoľko dôležité byť svetaznalí, ako byť vo viere vytrvalí. Píše o tom apoštol Jakub vo svojom liste a dôveru nám dodávajú aj mnohí iní, ktorých trápilo množstvo špiny a neospravedlňovali vlastné viny.

Máme v našej slávnej histórii mnoho príkladov, ako statoční a pravdiví ľudia dokázali za svoju vieru obetovať aj vlastný život, vrátane Ježiša Krista a apoštola Jakuba. Týchto mnohých našich bratov a otcov nasledujme, a nie tých synodálnych, ktorí nám berú vieru a nádej a hlásajú akúsi bezobsažnú lásku ku všetkému a ku všetkým, ktorá nijako nemôže byť nádejná, vierohodná a pravdivá.

Boh sa vládze zmilovať nad všetkými, ale najprv sa aspoň niektorí zodpovední musia vrátiť na cestu k Nemu. Verme, že sa to ešte dá a úprimne a bez pochybovania sa za to modlime.

 

Vlado Gregor

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.