Karol Dučák |
Je známe, že v Sovietskom zväze existovalo silné družstevníctvo, aj keď vo všeobecnosti musíme konštatovať, že myšlienka družstevníctva sa v ZSSR zvrhla a tamojšie kolchozy a sovchozy boli v skutočnosti majetkom štátu a nie družstevníkov, ktorí dostali do osobného vlastníctva len malé záhumienky. Málo známe však je, že už pred Októbrovou revolúciou v Rusku v roku 1917, ktorá bola známa aj ako Veľká októbrová socialistická revolúcia, existovalo v Ruskej ríši skutočne mohutné družstevné hnutie. Cárske impérium sa na začiatku 20. storočia stalo najväčšou družstevnou veľmocou na svete. V tomto období zaujalo Rusko podľa počtu družstiev a veľkosti ich členskej základne „prvé miesto na svete“ (nkj.ru).
Je to do istej miery paradox, pretože
družstevníctvo sa v Rusku začalo rozvíjať neskoršie ako na Západe. Bolo to
až v 60. rokoch 19. storočia, teda v dobe, keď sa v západnej Európe
tento nový svetový fenomén „úspešne rozvíjal už 40 rokov. Prvé družstevné
podniky boli založené v Anglicku na samom začiatku 19. storočia s
filantropickými účelmi. Ale už od rokov 1820–1830 sa sami robotníci stali
majiteľmi obchodov, mlynov, pekární – núdza tlačila pracujúcich do hľadania spôsobov
zlepšenia životných podmienok“ (nkj.ru).
Ako prvé sa objavili spotrebiteľské družstvá,
potom úverové, odbytové a výrobné družstvá. V roku 1844 otvorili tkáči v
anglickom meste Rochdale spotrebné družstvo „na princípoch, ktoré sa stali
abecedou družstevníctva. Boli to tieto princípy:
• nízke vstupné vklady;
• obmedzený počet vkladov pre každého
družstevníka;
• všetci družstevníci sú si rovní a každý má
jeden hlas;
• tovar sa predáva za priemerné trhové ceny a
len za hotové peniaze;
• cena tovaru je rovnaká pre všetkých (aj pre
tých, ktorí nie sú členmi družstva)“ (nkj.ru).
Nás Slovákov napĺňa hrdosťou fakt, že
v poradí druhé družstvo na svete, ale zároveň prvé ľudové úverové družstvo
v histórii ľudstva vzniklo v Sobotišti na území dnešnej Slovenskej
republiky. Na druhý apríl roku 2023 pripadá 178. výročie vzniku tohto úverového
družstva, ktoré vstúpilo do dejín svetového družstevníctva pod názvom
Gazdovský spolok. Jeho zakladateľom bol slovenský národný buditeľ Samuel
Jurkovič, ktorý sa založením družstva usiloval chrániť obyvateľstvo pred
hroznou biedou, ktorú ešte znásobili predchádzajúce roky neúrody
a epidémií, prístupom k relatívne lacným úverom. Jurkovič chcel
zabrániť exekúciám majetkov roľníkov a chrániť ťažko skúšaný ľud pred
úžerníckymi úrokmi krčmárov a obchodníkov. Gazdovský spolok dokázal
chudobe požičiavať úvery na nízky úrok šesť percent.
Založenie úverového družstva v Sobotišti
položilo základy družstevného hnutia na Slovensku, ktoré za 178 rokov svojej
existencie dokázalo svoju životaschopnosť. Princípmi Jurkovičovho Gazdovského
spolku sa dodnes „riadia úverové družstvá v celej Európe“ (sobotiste.sk).
Po založení prvých družstiev v Anglicku a
na území dnešnej Slovenskej republiky vyrastali ďalšie družstvá po celej Európe
ako huby po daždi. Už v roku 1846 vzniklo prvé nemecké a v roku
1847 prvé české družstvo. V 60. až 80. rokoch 19. storočia bola práca družstiev
vo Veľkej Británii a v Nemecku taká úspešná, že sa začali spájať do
zväzov. V tomto období sa úspešne darilo družstevným systémom v Taliansku,
Francúzsku, Švajčiarsku, Belgicku a škandinávskych krajinách.
Európske družstevníctvo sa búrlivo rozvíjalo.
Členská základňa mala v 90. rokoch 19. storočia už vyše dva miliónov členov.
Družstvá sa v tomto období organizačne spájali so socialistickým hnutím.
Legálne k tomu dochádzalo v Belgicku, pololegálne vo Francúzsku,
Nemecku, Rakúsku a Taliansku. Časť družstiev dokonca už v 19. storočí zaviedla v svojich podnikoch
„hlavné požiadavky Socialistickej internacionály: osemhodinový pracovný deň,
bezplatné vzdelanie a lekársku starostlivosť, dôchodkové zabezpečenie
robotníkov“ (nkj.ru).
K zrodu moderného družstevného hnutia
v Ruskej ríši došlo v roku 1865. Dňa 15. októbra (podľa niektorých
zdrojov 22. októbra) roku 1865 schválil ruský cár Alexander II. chartu prvého
družstva na území Ruskej ríše v obci Roždestvenskoje (predtým Dorovatovo),
Vetlužskij újezd, Kostromská gubernia. Dokument bol vydaný v zbierke zákonov
ruského impéria a predchádzali mu slová: „Gosudar imperátor podľa návrhu
ministra financií... ráčil povoliť schválenie Roždestvenského úverového
družstva...“ (sberkom.ru).
Pätnásty október sa stal dňom ruského úverového družstevníctva.
Roždestvenské úverové družstvo bolo prvým
moderným družstvom v ruskom impériu a významným spôsobom prispelo
k propagácii družstevnej myšlienky v Rusku. Ďalšie ruské družstvá zakladali
profesori, učitelia, lekári, spisovatelia či bývalí dôstojníci. Dialo sa to aj
pod vplyvom diela N. G. Černyševského Что делать? (Čo robiť?), v ktorom
autor oslavoval kolektívne dielo. Medzi prvými družstvami boli mliekarské
a masliarske závody, syrárske artely, sporiteľné a úverové družstvá i
výrobné artely. Ruské družstevníctvo tej doby bolo „dieťa núdze“ (nkj.ru).
Spočiatku sa družstevníctvo v Rusku
rozvíjalo pomaly. Masový charakter družstevného hnutia s aktívnou účasťou
roľníkov na organizácii družstiev a ich pôsobení bol v cárskej ríši
zaznamenaný až v epoche imperializmu po roku 1905. V princípe môžeme
identifikovať tri výrazné obdobia družstevníctva v Rusku pred pádom
cárskeho impéria v roku 1917. Prvé skončilo revolúciou v roku 1905.
Nemalo ešte tak konsolidované formy a v tomto období propagovala družstevné hnutie predovšetkým
vláda a statkári.
K rýchlemu rastu družstevníctva
v Rusku prispel búrlivý rozvoj ruského kapitalizmu a revolúcia
v roku 1905. Vtedy došlo k druhému významnému obdobiu vývoja ruského
družstevníctva, trvajúceho až do prvej svetovej vojny. Družstevné hnutie
v cárskom Rusku nadobudlo po revolúcii v roku 1905 masový, ľudový
charakter. Tretie „triumfálne“ obdobie sa začalo s vypuknutím prvej svetovej
vojny a februárovou buržoázno-demokratickou revolúciou. Možno to vysvetliť tým,
„že družstevníctvo pomáhalo zjednocovať kapitály roľníckych hospodárstiev,
organizovať nákup a predaj tovarov, a bojovať proti špekulácii súkromných
obchodníkov“ (istmat.org).
K významným udalostiam v dejinách
družstevníctva cárskej ríše patrili tri všeruské družstevné zjazdy
v rokoch 1908, 1912 a 1913. Prvý všeruský družstevný zjazd sa
uskutočnil v Moskve v apríli 1908. Už predtým sa v niektorých
ruských mestách, predovšetkým v Moskve a Petrohrade, konali
regionálne zjazdy družstevníkov, na ktorých zaznievala požiadavka zvolania
všeruského družstevného zjazdu. Zjazd bol vskutku celoruský a to „tak z
hľadiska zloženia účastníkov (zo všetkých typov družstevných organizácií, ktoré
v tom čase existovali), ako aj z hľadiska geografie zastúpenia“ (wiselawyer.ru).
Pre všetky typy družstiev boli
charakteristické procesy koncentrácie, združovania do družstevných zväzov.
Integračné tendencie iniciovali vytvorenie hospodárskeho a finančného centra,
ktorým sa stala Moskovská ľudová banka – centrálna družstevná banka Ruska „s pobočkami v Londýne, Charbine a obchodnou
agentúrou v New Yorku“ (nkj.ru).
Otázka družstevnej banky bola nastolená už v roku 1896 na Všeruskom obchodno-priemyselnom
kongrese v Nižnom Novgorode. Zakladacia listina banky bola schválená v
roku 1911 a „svoju činnosť začala 9. mája 1912“ (istmat.org).
Moskovská ľudová banka počas svojej krátkej
existencie od roku 1912 do roku 1918 vykonala mimoriadne záslužné dielo
v rozvoji družstevníctva ako jeho organizačné a finančné centrum.
Poskytovala úvery družstvám, zabezpečovala prerozdeľovanie voľnej hotovosti z
niektorých družstiev do iných, získavala prostriedky pre družstevníctvo z
peňažného trhu. Prostredníctvom svojho tovarového oddielu nakupovala pre
družstevníkov tovary, potrebné pre hospodárenie (poľnohospodárske stroje,
náradie, hnojivá, osivá, atď.) Zaoberala sa aj „predajom výrobkov družstiev
nielen na domácom, ale aj na zahraničnom trhu (prostredníctvom svojich
zahraničných oddelení v Londýne a New Yorku). Banka zastupovala záujmy
družstiev na komoditnom trhu“ (istmat.org).
Najhustejšia sieť spotrebných družstiev bola
v Petrohradskej, Vologdskej, Vjatskej a Permskej gubernii. V
centrálnej priemyselnej časti európskeho Ruska vynikali Moskovská
a Vladimirská gubernia. Na juhu Kyjevská, Podolská a Poltavská. Sporiteľné
a úverové družstvá „boli rozšírené na západe Ruska“ (nkj.ru).
V predvečer Októbrovej revolúcie v Rusku
v roku 1917 sa počet družstiev všetkých typov priblížil k číslu
50 000. Z toho najviac bolo spotrebných (asi 25 000) a úverových
(16 500) družstiev. Tvorilo ich „okolo 14 miliónov ľudí“ (nkj.ru).
Októbrová revolúcia v Rusku v roku
1917 bola začiatkom konca klasického družstevníctva v Rusku. Boľševický
režim, ktorý vystriedal cársku monarchiu, zoštátnil všetok majetok
v Rusku. Družstvá sa stali vlastníctvom štátu a boli v područí
štátnej moci. Znárodnená bola aj Moskovská ľudová banka, ktorá bola centrálnou
družstevnou bankou cárskeho Ruska. Návrat k pôvodnej koncepcii
družstevníctva v Rusku bol možný až koncom 20. storočia po rozpade ZSSR.
Ale toto je už námet na iný článok.
Karol Dučák
(Článok preberáme z periodika Družstevné
noviny.)
::
Súvisiace články:
Perfektný článok! Kedy už naši zákonodarci pochopia, že družstevníctvo je fenomén, ktorý sa šíri naprieč našou planétou, nepozerá na žiadnu ideológiu a je prospešné pre celú spoločnosť v každej dobe od svojho začiatku... Oceňujem, že autor p.Karol Dučák prispieva k povedomiu družstevníctva a zbieraním týchto informácií nás utvrdzuje, že venovať sa družstevníctvu je správna cesta. Ďakujem!
OdpovedaťOdstrániť