V. Gregor (vpravo) so synom Petrom |
Ján Maršálek: Vlado, poznáme sa už pomerne dlho, naším
spoločným záujmom sú hlavne otázky náboženstva a filozofie, ale skúsme sa
teraz pozrieť bližšie na každodennú realitu, na to, čo všetci chtiac-nechtiac
vidíme a prežívame, čoho sme svedkami vo verejnej sfére. Ako by si
charakterizoval súčasnú spoločensko-politickú situáciu?
Vlado Gregor: Súčasná
spoločenská, konkrétne politicko-kultúrna situácia je taká, že prišlo k takmer
úplnej strate zodpovednosti a hanby. Je to tak aj v spoločenských
organizáciách, vrátane Cirkvi. Symbolom hodnoty sa stali peniaze a osobný
úspech, aj za cenu pošliapania národných a kultúrnych tradícií, vrátane
dlhoročných skúseností, poučení z histórie a úcty k zdravému rozumu. Statočnosť
a viera v konečnú odmenu za ňu akoby sa celkom vytrácali. Nezúfajme si však,
ale spomeňme si na naše ľudové príslovia, napríklad „ak je bieda najväčšia,
pomoc Božia je najbližšia“, alebo na české „nouze naučila Dalibora housti.“
Dlhodobo sa zaoberám problémom existencie nezavineného zla, ktoré je hlavným prameňom a dôvodom praktického aj teoretického ateizmu. Život a aj história sú však pre nás poučením, že bez tlaku zlých nevyhnutností a pochopenia vzájomnej odkázanosti, zodpovednosti a bez návratu k dodržiavaniu osvedčených pravidiel sa situácia nestane normálnejšou, ale vyústi do katastrofy. Modlime sa, aby sme sa jej nedožili a aby sme ju prežili!
J. Maršálek: Spomenul si, že
z nášho sveta sa vytratil pocit hanby aj úcta k zdravému rozumu.
Podobne to vidí gréckokatolícky kňaz, psychiater, pedagóg, spisovateľ Max
Kašparů. V knihe „O zemi beze studu“ píše, že žijeme v chorej
spoločnosti, ktorá propaguje prevrátené chápanie hodnôt: ľudia sa dnes chvália
tým, za čo by sa mali hanbiť, a hanbia sa za to, čo bolo donedávna
považované za chvályhodné. Súhlasíš?
V. Gregor: Je to skutočne
prelom, keď sa za predvoj múdrosti a zdravého rozumu považujú ženy a
homosexuáli, teda slabšie nádoby, a ľudia, ktorí devastujú normálne mravy a celú
spoločnosť. Takéto bludy a nezmysly šíria ľudia, ktorí nenávidia
kresťanstvo a chcú ho zničiť. Predtým to chceli urobiť prostredníctvom
zbožňovania väčšiny, teda akéhosi ťažko vymedziteľného proletariátu. To im nevyšlo, tak teraz presadzujú zbožňovanie
akýchkoľvek menšín, ktorých vymedzenie je takisto diskutabilné. Je smutné, že
toľkí aj vo vnútri Cirkvi na túto ich sofistikovanejšiu taktiku naleteli. Môžu
sa hanbiť!
J. Maršálek: Čoho a koho sa máme
báť viac? Dezinformácií, alebo takzvanej politickej korektnosti? Onálepkovaných
extrémistov, alebo samozvaných slušných demokratov?
V. Gregor: Ak je niečo
dezinformácia, tak sa na to príde. Ale tzv. politická korektnosť je úmyselné
falšovanie skutočnosti a nakoniec škodí tým, ku ktorým chceme byť korektní. Ak
sa niekto vyhlasuje za slušného a ukazuje na druhých, že sú neslušní, tak
jedným prstom ukazuje na nich a tromi prstami na seba. Aj farizej v chráme sám
seba nazýval slušným a odišiel neospravedlnený, lebo pohŕdal inakšími a
menej zabezpečenými ako on sám.
J. Maršálek: V poslednom čase sa
veľa hovorí o vojne. Počúvame, že dodávky zbraní upevňujú mier, že
zásielky munície vedú k ukončeniu vojny a že treba bojovať, ničiť
a zabíjať až do konca, lebo na dohodu o prímerí nie je politická
vôľa... Nestáva sa slovo mier zakázaným?
V. Gregor: Stáva. Ale mám
nádej, že informovanosť, ktorá podstatne vzrástla od čias prvej a druhej
svetovej vojny, dokáže ľudí poučiť a umožní im prehliadnuť agresívne
zámery silných a silnejších. Vôľa chudobných ľudí je dobrá, len aby čo najskôr
dokázala premôcť vôľu po moci a zisku bohatých a vysoko postavených.
J. Maršálek: Slovensko,
povedané slovami doktora Igora Bukovského, sa stalo obeťou bezcharakterných
politikov, médií a dekadentnej zábavy, ako aj svojej vlastnej lenivosti, zbabelosti
a ľahostajnosti k skutočným hodnotám. Majú tieto problémy politické riešenie?
Zmenia niečo voľby? Pomohla by zmena volebného systému?
V. Gregor: Ešte by som
dodal, že aj obeťou ľudskej hlúposti a elít, vrátane cirkevných, ktoré zo
zbabelosti, pohodlnosti a túžbe po zaistenosti hanebne držia svoje dobre živené
ústa. Voľby nezmenia nič, pokiaľ sa zvoleným budú vyplácať peniaze a nebudú
volaní na zodpovednosť za svoje klamstvá a zlodejstvá. Veď sa aj hovorí, že
keby voľby niečo vyriešili, dávno by ich zrušili. Spoločnosť vždy bude
hierarchická a ak nebudú vládnuť verejne známe hierarchie, ktoré možno
identifikovať a volať na zodpovednosť, tak budú vládnuť hierarchie utajené, či
už slobodomurárske alebo luhajúce individuálne. Práve v tom je zmysel hierarchickej
Cirkvi, že jej predstaviteľov poznáme a môžeme sa na nich obrátiť, prípadne ich
aj skritizovať.
Žiaľ, musím povedať, že socializmus síce
vychádzal z ateizmu a násilne ho presadzoval, ale v princípe boli
predstavitelia vládnucej strany taktiež poznateľní a kontrolovateľní a do
značnej miery bránili potreby ľudí. Vezmime si len podporu rodiny, o ktorej
majú dnešní demokratickí kresťania akurát plno prázdnych, krásnych a
nerealistických rečí.
J. Maršálek: Asi sa zhodneme
na tom, že dnešná spoločnosť je výrazne poznačená krízou viery...
V. Gregor: Pokúsim sa stručne
definovať súčasný stav katolíckej Cirkvi. Zdá sa, že emblém domu na skale už
nefunguje a nastúpilo „rozširovanie stanu“ až do prasknutia. Dalo by sa to
povedať aj tak, že sa tvárime, ako je všetko v poriadku, aj keď to je vo veľkom
neporiadku. Pojmy hriech a pokánie sa takmer úplne prestali používať. Pritom
hriech znamená aj nepriznanie a nechuť napraviť chyby a omyly, pokánie
zase značí ľútosť a snahu o aktuálnu a čo najrýchlejšiu nápravu.
Prevracanie pojmov a hra so slovíčkami nám
naozaj nepomôžu a ak sa to nezmení, strata viery bude stále
intenzívnejšia, kostoly ešte prázdnejšie a povolania k hlásaniu evanjelia
zriedkavejšie. Pretože to, čo sa teraz deje, nie je radostné zvestovanie dobrej
správy, ale rezignácia na logiku, zdravý rozum a nevyhnutné rozlišovanie
dobrého a zlého, lepšieho a horšieho. Treba si to uvedomiť a aspoň sa pokúšať o
cestu nápravy. Pri skromnosti a uvedomelej pokore nám v tom Boh iste bude
milostivý.
J. Maršálek: Ako sa hovorí,
koniec dobrý, všetko dobré... Kedy uvidíme to povestné svetlo na konci tunela?
V. Gregor: Vedia to všetci
moji čitatelia, že som dlhodobo kritický k premúdrym vykladačom kníh Genezis a
Apokalypsa. V každom jednotlivom prípade ich treba korigovať evanjeliom.
Nemôžeme pochybovať o tom, že aj predpotopní ľudia boli hriešni, ale ťažko
môžeme predpokladať, že dobrý Boh, ktorý dáva zosielať dážď a svietiť slnko na
dobrých aj zlých, bude ničiť paušálne, bez výnimky a rozlišovania. To isté platí aj na
Sodomu a Gomoru. V mestách pre bohatstvo a anonymitu vždy kvitol hriech,
ale keby predpokladaný a už takmer dokázaný meteorit spadol do púšte,
meditovali by sme o iných hriešnych mestách. A čo sa týka Apokalypsy, tento
druh literatúry kvitol práve v Ježišových časoch, ale napriek tomu sa on
sám jasne vyjadril, že o tom dni nevedia ani anjeli, ani Syn, ale iba Otec.
Ipse dixit.
Svetlo teda vidíme, ale jeho časová realizácia
závisí od Boha, ktorého nevidíme a celkom nechápeme jeho cesty, prozreteľnosť a
dobrotu. Môžete ma považovať za kacíra, ale predpokladám, že svätopisci boli
len ľudia a aj dejiny spásy a chápanie Ducha Svätého prichádzajú ku konečnému cieľu a výsledku postupne, teda evolučne. Lebo
milosrdný Boh je trpezlivý a preto kritický k našej netrpezlivosti a
nedočkavosti. Buďme preto aj my k sebe navzájom zhovievaví, ako je On
zhovievavý k nám.
J. Maršálek: Ďakujem za
rozhovor.
::
Predchádzajúce rozhovory s V. Gregorom:
Rozhovor
2+2: odpovedá Vlado Gregor
::
Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod
článkom.
Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete
získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.
Myslím, že som to svojho času počul z úst kardinála Korca, ale je to vlastne samozrejmá pravda viery: Boh je garantom ľudskej dôstojnosti.
OdpovedaťOdstrániť„Formujem svetlo a tvorím tmu, spôsobujem blaho a utváram nešťastie, ja som Pán, čo robím toto všetko.“ (Izaiáš 45, 7)
OdstrániťJe to zvláštne, ale logické: aby fungovala demokracia, má byť funkčná nielen koalícia, ale aj opozícia. Opakom je len diktatúra, v najlepšom prípade osvietená. Ak funguje sloboda, sú dovolené a aj vznikajú nedostatky, ale vždy je to lepšie ako diktát.
Ak kritizujeme Boha za to, akým spôsobom stvoril a akým udržuje svet, uvedomme si, že ten svet existuje 14 miliárd rokov. Je to veľa, ale čo je to proti večnosti, počas ktorej pravdepodobne Boh „meditoval“ o tom, ako ho stvoriť čo najlepšie a dovoliť len nevyhnutné utrpenie. Kto sme my, ktorí tvrdíme, že by sme to mohli urobiť ináč a lepšie a vedeli dať ľuďom viac slobody a možností rozhodovania? Ak si to naozaj myslíme, sme hlupáci, namyslenci a v horšom prípade služobníci Satana.
Každý máme svoje problémy a starosti, ale žijeme vo svete len obmedzený čas – a je to dobrý pocit snažiť sa pochopiť, ako všetko okolo nás funguje a občas aj nefunguje.
Vďaka za pravdivý rozhovor. Som vďačný, že súčasnú situáciu niekto vidí aj pohľadom ako ja, že sa nájdu ľudia, ktorí myslia a konajú nie podľa vlastných výhod, ale podľa pravdy a ponúkajú cestu zo súčasného marazmu, do ktorého sme sa vlastným úsilím dostali. Tiež vidím to, že Cirkev, ktorá bola vždy na strane Pravdy a učila slúžiť Bohu i ľuďom sa nechala vtlačiť do služieb súčasných mocných tohto sveta a preto stráca na kvantite i kvalite, čo môžeme vidieť už v prázdnote našich chrámov, ale predovšetkým v prázdnom a povrchnom živote osobitne mladých generácií, ubúdajúcom trende sviatostného života, už ani pohreby nebývajú často kresťanské, len medziročný pokles nákladu katolíckych novín je cca 20%. O čo ide tzv. synode máme možnosť vidieť z vyjadrení rozličných hovorcov čudných iniciatív. Nech sa aj nám darí udržať si nádej. Vďaka Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťKríza ekonomická, politická, energetická, viery, morálky, rodiny, cirkvi, národa, kríza svetová, kde hľadať východiská a riešenia? Chceme ich hľadať, či padať ešte hlbšie? Podľa môjho názoru ak sme odmietli ponuku posledného referenda a prišlo len 20% národa, pýtam sa čo sa ešte musí stať aby sa národ spamätal? Naozaj sa mu v tom mierne teplom bahne podvodu, klamstva, amorálnosti dobre žije? Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťDrahý brat v Kristu, Vlado Gregor. Ver mi, že si Ťa vážim, ale je mojou povinnosťou upozorniť Ťa na to, že sa zahrávaš s herézami. Zarazila ma Tvoja veta: "Môžete ma považovať za kacíra, ale predpokladám, že svätopisci boli len ľudia a aj dejiny spásy a chápanie Ducha Svätého prichádzajú ku konečnému cieľu a výsledku postupne, teda evolučne." Svätopisci písali Sväté písmo nie ako obyčajní ľudia, ale ako ľudia priamo inšpirovaní Bohom. Jednoducho to, čo písali svätopisci, boli myšlienky Všemohúceho, písané rukami nehodných ľudí, no neboli to výtvory ľudí, ale Boha. Zjednodušene povedané, Všemohúci písal sväté písmo rukami ľudí, no nie sú to ľudské výtvory, ale Božie. Čiže je to Božia neomylná pravda. Ak s tým nesúhlasíš, pohybuješ sa na tenkom ľade. Neber to, prosím, v zlom, ale považujem za potrebné to tu jednoznačne deklarovať.
OdstrániťNechcem vstupovať do sporu, resp. vytvárať spor, ale považujem za vhodné zacitovať tu z jednej mojej dávnejšej úvahy – o „evolúcii“ duchovného poznania ľudstva:
OdstrániťUprostred pohanstva, polyteizmu, vo svete bohov a bôžikov na ľudský obraz sa objavil židovský národ s vierou v jedného Boha. To je dôležitý moment, výrazný kvalitatívny posun, posun k pravde. Pravý Boh, stvoriteľ neba a zeme zjavuje ľuďom svoju vôľu.
Nasledovali ďalšie významné impulzy, ďalšie kroky na ceste z bodu Alfa k bodu Omega. Abrahámovi bolo povedané, že Boh si nežiada ľudské obety, žiada od človeka predovšetkým čisté úmysly. Mojžiš dostal poučenia a príkazy v podobe Desatora. Pravé náboženstvo je spojené s dobrom!
Ako postupoval čas, prichádzali proroci, ohlasovali Božiu pravdu, pripravovali pôdu, vyrovnávali chodníky, zmäkčovali srdcia, rozsievali sväté slovo. Starý zákon sa písal a napĺňal. Na sklonku starozákonnej éry vystúpil Ján Krstiteľ a kázal o nutnosti obrátenia a pokánia, upozorňujúc všetkých na to, že sa priblížilo nebeské kráľovstvo: „Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle“ (Jn 1, 7–8). Napokon, keď dozrel čas, prišlo aj Svetlo, „ktoré osvecuje každého človeka“ (Jn 1, 9). Začala sa éra Nového zákona, éra kresťanstva, s plnším poznaním Pravdy.
„Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad. Lebo proroctvo nikdy nevzišlo z ľudskej vôle; ale pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha.“
Odstrániť(2 Pt 1, 20–21)