Dar

 

Robert Hakala

Určite sa každý poteší, keď dostane nejaký pekný dar. Dar má vzácnu danosť – urobí obdarovaného šťastným. Samozrejme, dary sú rôzne. Od darov tej najvyššej (finančnej) hodnoty až po tie, ktoré sú možno drobné, ale darované úprimne, zo srdca.

Viem, že niektorí rodičia darujú svojim deťom po skončení vysokej školy auto. Alebo keď niektoré z detí vstúpi do manželstva, dostane od rodičov do daru byt. Zdá sa to neuveriteľné, ale je to skutočnosť. Ja som takéto dary nikdy nedostal. Žijem spokojne aj bez nich.

Pravdou je, že krajšie, ako dar dostať, je niekoho obdarovať. Ale to musí byť človek na istej morálnej úrovni, aby sa vedel tešiť z dávania. Byť darcom nie je celkom jednoduché, veď sa treba pritom niečoho vzdať...

Ale nechcem priveľmi filozofovať, pridám radšej jeden starý ľudový príbeh, ktorý má podľa mňa vysokú hodnotu a prináša úžasné ponaučenie.

Jeden starý muž denne sedával na tej istej lavičke. Nebol to tulák, ale dobrosrdečný starší človek. Na každého sa usmieval, niečo si „hmkal“ a bolo na ňom vidieť, že je spokojný. Raz prišiel k nemu muž, ktorý býval neďaleko vo veľkom dome, a dal mu kôš. V koši bol odpad. Starší muž to prijal, poďakoval sa. O niekoľko dní zaniesol tento starý muž darovaný kôš naspäť. „Prečo je ten kôš plný kvetín?“ čudoval sa muž z veľkého domu. „Veď ja som vám dal v koši odpad.“ Starší muž sa pousmial a odpovedal: „Každý dávame to, čo máme v srdci.“

 

Robert Hakala

::

Z tvorby autora:

Katolícky pozdrav

Muž s puškou

Mních a jeho učenie

::

Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite svoj názor...
(redakčný dotazník)