Vlado Gregor |
Človek sa často cíti stratený v zložitosti
tohto sveta a občas ho ovládne strach a negatívne odsudzovanie iných ľudí. Sú
dokonca režimy, ktoré sú založené na strachu a izolácii; mali sme tu taký
režim. Také prísne a regulatívne režimy majú svoje výhody a istoty, ale faktom
je, že mnohým nedajú dýchať, aj celkom zbytočne, a nakoniec nevyhnutne padnú.
Lebo aj ten najmenší človiečik občas potrebuje vyjadriť nielen svoje pocity a
pochybnosti, ale aj konkrétne krivdy a obmedzenia, ktoré zažíva.
Mocenské vákuum vydrží vždy len krátko, počas „štrngania kľúčov“, a reálne vlastne neexistuje, lebo noví mocnári sa už dopredu chystajú vládnuť a zisky a posty sa určujú aj v iných centrách, nielen v tom našom.
Nedávno sme si pripomenuli 35. výročie
Sviečkovej manifestácie, na ktorej sme videli veľkú odvahu mnohých a užívali
sme si veľké nádeje, ktoré sa rozrástli v nasledujúcom roku 1989. Na tohtoročné
spomienkové stretnutie prišlo asi sto ľudí, a ak odrátame vojakov, policajtov a
skautov, tak možno len päťdesiat. Čím to je, že prišlo k strate nadšenia
a k nárastu znechutenia? Asi aj tým, že väčšina si uvedomuje, čo môže od
rečníkov a nových papalášov čakať. Očakávanie sa splnilo. Nové „elity
a celebrity“ nezabudli pri výročí spomenúť blahodarnosť vstupu do NATO a
EÚ, ale ich podivné programy a metódy neboli spomenuté vôbec. Pritom je
zrejmé, že vstup do takýchto organizácií nebol cieľom onej prelomovej
manifestácie z roku 1988.
Kam sme sa to dostali, nadšení, nezištní a
pravdiví kresťania?! Prestali sme už takými byť, alebo sme takí nikdy neboli?
Našťastie, dnešní prominenti veľký potlesk nezožali, iba si užili „k pocte
zbraň“ od prítomných silových zložiek. Pane, zmiluj sa nad odkazom takto smutne
oslavovanej udalosti.
Boj dobra a zla teda pokračuje a je
zložitejší, ako sme si v tom sviečkovom roku mysleli. „Formujem svetlo a
tvorím tmu, spôsobujem blaho a utváram nešťastie, ja som Pán, čo robím toto
všetko“ (Izaiáš 45, 7). Áno, formálna sloboda a hoci aj tie najlepšie zákony
nie sú zárukou, že vysnená demokracia bude naozaj fungovať pre blaho všetkých
alebo aspoň väčšiny. Musí byť totiž funkčná aj koalícia, aj opozícia a v ich
vzťahu musí existovať prevaha zdravého rozumu a tolerancie, po staršom
odpúšťania a reálnej pokory. Opakom demokracie – a občas jediným východiskom z
jej zlyhania – je diktatúra, v lepšom prípade osvietená. Vrátiť sa k
užitočným demokratickým pravidlám je asi možné len vtedy, keď sa celkom
konkrétne nedostatky a zablúdenia odstránia alebo aspoň pomenujú.
Sme niekedy v pokušení kritizovať Boha za to,
akým spôsobom stvoril a akým udržuje svet. Uvedomme si však, že vesmír existuje
síce dlho, ale je to nič proti večnosti. Kto sme my, ktorí tvrdíme, že by sme
svet vedeli urobiť ináč a lepšie a dať ľuďom viacej slobody a možností
rozhodovania? Ak si to naozaj myslíme, sme hlupáci, namyslenci a v horšom
prípade služobníci satana.
Každý máme svoje problémy a starosti, ale
uvedomme si, že máme na tomto svete len obmedzený čas, a predsa je to dobrý
pocit snažiť sa pochopiť, ako všetko okolo nás funguje a občas aj nefunguje. A
za túto možnosť neprestávajme byť Bohu vďační.
Deo gratias!
Vlado Gregor
::
Rozhovor s autorom: Bludy
a nezmysly šíria ľudia, ktorí nenávidia kresťanstvo.
::
Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite
svoj názor...
(redakčný dotazník)
Vďaka za pravdivú a zmysluplnú úvahu. Celý svet sa slepo ženie, za preludom v klamnej cene, nevnímajúc pohoršenie, len Boh je mi záštitou. Kam však kráča súčasná Cirkev? Keď si nielen spôsob života, ale už aj normy a pravidlá vytvára v rozpore s Božím poriadkom, niektorí ľudia v ponuke akejsi modernosti, a prirodzenej vlastnosti zľahčovať veci to prijímajú a vítajú. Ale voda nebude prirodzene tiecť do kopca. Ak chceme meniť prírodné zákony, je to možné len za určitých presne definovaných podmienok, napríklad vďaka technike. Ale keď zmeníme duchovné zákony zničíme seba i svet a sme na ceste k tomu. Aspoň mne sa tak zdá. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť