Ľudovít Košík |
Milí priatelia!
Po zimných mesiacoch sa prebúdza príroda,
prichádzajú sviatky Veľkej noci. Ja som tohto roku začínal Pôstne obdobie na miestach Ježišovho života, smrti a
vzkriesenia. Krížovú cestu sme sa modlili aj v Bazilike Božieho hrobu
v Jeruzaleme, v latinčine, a popolec sme prijali v Bazilike
Zvestovania v Nazarete...
Je na každom z nás, ako prežíva obdobie pôstu, Veľkej noci i celého života. Modlitba, pôst a almužna nás môžu usmerniť v tom, že je aj vyššia autorita ako ľudské autority či mocní tohto sveta, že je potrebné sa deliť a myslieť aj na potreby iných, že sú aj vyššie hodnoty ako plné brucho, luxusné bývanie, rýchle auto či vysoké konto v banke...
Trápi ma, že sa to kresťanské vytráca z našej spoločnosti, z našich
rodín i zo života jednotlivca.
Spolu s ubúdaním kresťanských postojov sa vytráca úcta k životu,
k človeku, ako aj hodnoty, ktoré robia človeka zodpovedným a umožňujú mu
žiť plnohodnotným životom. Z výsledkov sčítania obyvateľov v uplynulom
roku sme mohli čítať pokles počtu kresťanov, ktorí sa priznali k svojej cirkvi,
zo štatistík vidíme klesajúce počty prijímania sviatostí; nakoniec aj po tzv. pandémii
vidíme, že nás je menej v kostoloch. Kresťanské organizácie, médiá a
spoločenstvá zápasia o prežitie. Čítal som o problémoch s platením faktúr,
zazneli opatrné poznámky o väčšej potrebe podieľať sa na úhrade faktúr za
energie a iných výdavkov cirkví a farností, o potrebe šetriť...
My, ktorí sme predpokladali pred rokom 1989,
že sa po zmene pomerov obnoví náboženský život v spoločnosti, aj sme sa za to
angažovali, sme sklamaní a nútení prijať fakt, že sa neobnovil, ale rozmáhajú
sa rozličné čudné iniciatívy, neúcta k človeku a k hodnotám,
arogancia, ignorancia a hrubosť, pribúdajú negatívne javy, ktoré ničia
nielen kresťanské spoločenstvá, ale sú zamerané proti životu, rodine, cirkvi,
národu a proti rozvoju skutočného dobra človeka i spoločnosti. V politike i v
cirkvách preberajú iniciatívy ľudia a skupiny, ktoré hľadia na momentálne
„dobro“, pôžitok človeka, i na úkor hodnôt, ktoré človeka i spoločnosť môžu
budovať. Akoby sa povýšilo „mať sa dobre tu a teraz, za každú cenu“, bez
ohľadu na to, že tým obmedzujeme, ba ohrozujeme spoločné dobro, ba i život
iných.
Nie až tak ďaleko od nás je vojna, svet je polarizovaný, v neporiadku,
v čoraz väčšom rozklade.
Politici chcú využívať výhody zo svojho postavenia, ale akoby odmietali niesť
zodpovednosť za krajinu, spoločnosť a veci im zverené. Médiá v službách
záujmových a finančných skupín vymýšľajú senzácie, sústreďujú sa na negatívne
správy, sledujú vlastné záujmy... Zanikli viaceré kresťanské a kultúrne
časopisy, ktoré som odoberal a rád čítal. Ľudia po opakovaných sklamaniach
strácajú záujem o spoločné dobro a spoločenský život, uzatvárajú sa vo svojich počítačových sieťach
a vo svojich ulitách. Strácame schopnosť normálne prirodzene komunikovať...
Nechcem byť len pesimistom, negatívnych správ
je veľa a musíme sa s nimi vedieť vyrovnať, možno zmieriť sa s tým, že
mnohým negatívnym javom nedokážeme celkom zabrániť. Je na každom z nás, či
prijmeme a budeme šíriť Ježišovo posolstvo pravdy, dobra, lásky, krásy, pokoja,
života, spravodlivosti, radosti, alebo sa necháme zamotať do štruktúr tohto
sveta, ľudských riešení, uveríme mocným a bohatým, šíriteľom a propagátorom
kultúry smrti.
Pilát viedol s Ježišom dialóg a usiloval sa hľadať pravdu. No začal
robiť kompromisy a podľahol silnému tlaku. Povedal, že na Ježišovi nenachádza vinu
a hľadal spôsob, ako ho prepustiť, ale dav kričal ešte viac
a silnejšie: „Ukrižuj, ukrižuj ho!“ A Pilát rezignoval a povedal im:
„Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.“
Nie je možné byť zároveň za pravdu aj lož, za
dobro aj zlo, za vojnu aj pokoj, za spravodlivosť aj nespravodlivosť, za život
aj proti nemu... Treba nám mať jasné postoje, ktoré vedú k životu, k šťastiu, k
dobru, ku kráse, k pravde, k láske, k spravodlivosti, k pokoju, k radosti,
k tým hodnotám, ku ktorým nás vedie viera v jedného Boha. Niet inej cesty!
Alebo zostaneme verní Ježišovi a jeho pravde a láske, alebo budeme blúdiť a
zahynieme.
Nech nás Veľká noc nasmeruje k Ježišovi, ktorý
prekonal smrť, k životu podľa jeho učenia. Myslime na to aj v čase, keď
zverujeme zodpovednosť za verejné veci, za naše rodiny, obce, národ, krajinu,
svet iným. Hľaďme predovšetkým na ich hodnotovú orientáciu, odbornosť
a morálne predpoklady, či sú vôbec ochotní a schopní prebrať zodpovednosť,
aké hodnoty uplatňujú vo svojom osobnom, rodinnom i spoločenskom živote. Či sa
v službe pre spoločné dobro osvedčili. Nespoliehajme sa len na ich prehlásenia,
na falošné médiá, ktoré nám vymodelujú postavy, o kvalitách ktorých sa obyčajne
dozvieme až potom, keď už ich nie je možné odvolať.
Prajem Vám radostné a požehnané
veľkonočné sviatky.
Ľudovít Košík
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.