Vo vlaku

 

Ján Grešák

Na rýchlik do Košíc čakalo veľa ľudí. Mimoriadne rušno bolo v strede peróna, kde sa zhromažďovala skupina študentov. Hlasné hurá prezrádzalo, že prišiel ďalší do partie a čoskoro boli všetci ôsmi pohromade, akurát na obsadenie jedného kupé.

Miňo velil: „Chlapci, šikovne naskočiť a obsadiť kupé, nikoho nevpustiť!“

Aj sa tak stalo, a keď sa s hurhajom všetci pousádzali, mohli konštatovať: fajn, pohodlne sa povezieme až do Košíc.

„Brčo, ty si celkom šikovný, z teba voľačo bude.“ To patrilo tomu kučeravému, ktorý prvý vliezol do oddelenia. Miňo ako predák nepovažoval za honosné uberať sa k oknu, on už stokrát precestoval túto trať, nemusí sa dívať na krajinu, pozná každý elektrický stĺp a každý kopček, preto dáva prednosť mladším a sám si sadá ku dverám.

Vlak sa už dávno pohol, ale prúdy cestujúcich ešte vždy prechádzajú po chodbičke; prekračujú kufre, pretláčajú sa povedľa tučnejších a túžobne nazerajú do každého oddelenia, či sa nenájde voľné miesto.

Veselí študenti pozerajú na tých na chodbe, akoby im chceli povedať, kamarát, neskoro si prišiel, musíš hľadať ďalej, alebo postoj si troška. Z chodby sa niektorí pokúšajú o šťastie, pootvoria dvere a pýtajú sa, či tam náhodou nie je jedno miestečko voľné. Vtedy zazvoní z kupé smiech a rozprúdi sa vrava.

Ani nezbadali, kedy sa práve predo dvere ich oddelenia postavil zadychčaný starý pán. Splašene behá očami po študentoch, akoby chcel povedať, máte mladé nohy, možno niektorý z vás ma pustí aspoň na štvrťhodinku si sadnúť.

Starcovi sa už kolená trasú, keď si ho všimne Miňo.

„Ujo,“ otvorí dvere, „poďte si sadnúť. Prepáčte, nezbadal som vás skôr.“

„Čo ti šibe?“ ozval sa Brčo a po ňom aj ostatní prejavili nevôľu púšťať starého do kupé. Tak im bolo fajn, a už je po veselom cestovaní. Mladík však posunie muža dovnútra, usadí ho na svoje miesto, kufor mu vyloží nahor a postaví sa do chodby.

Mládež stíchne, cíti, že pred starým človekom sa nepatrí také reči viesť, preto sa o chvíľu niektorí vyhrnú na chodbu.

„Počuj, Miňo, čo si ty naraz taký slušný a úslužný, vôbec ťa nepoznávame?“

„Práve teraz cestuje do Bratislavy rýchlikom aj môj dedko a možno takisto stojí v preplnenom vozni na chodbe,“ odpovie s vážnou tvárou Miňo.

„A ty si myslíš, že takto si mu uvoľnil miesto?“

„Ktovie? Možno aj jemu nejaký mladý povie, ujo, poďte si sadnúť.“

  

Ján Grešák

 
::

Na čítanie:

Jazdec

Fragmenty

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.