Boží štát

POLEMIKA                                                                        (Vlado Gregor – Ján Maršálek)

 

Vlado Gregor

Ježiš vyčíta vykladačom Písma a „nakladačom“ zbytočných formálnych bremien, že vzali kľúče od Kráľovstva nebeského, sami nevchádzajú a druhým vojsť nedovolia. Hovorí aj o tom, že poznáme pravdu a jedine tá nás vyslobodí. Aj v súčasnosti sa napriek všetkým objektívnym determináciám máme snažiť používať svoju slobodnú vôľu. K tomu nám Pán Boh pomáhaj, lebo v tom je naša cena a jediné východisko pre ľudstvo.

Ukazuje sa v poslednom čase priam markantne, že zlo je oveľa zložitejšia a komplexnejšia záležitosť, ako si často predstavujeme. Prvou veľkou odchýlkou od Ježišovho učenia bol Augustínov projekt Božieho štátu a ďalšou veľkou odchýlkou boli projekty v optimistických šesťdesiatych rokoch minulého storočia, ktoré predpokladali, že pomocou ľudských rúk a rozumu vytvoríme raj v Cirkvi a postupne aj na celom svete.

Osídla Satana sú veľmi rafinované a nie je ľahké nedať sa nimi pomýliť. Stáva sa to ľuďom aj vysoko postaveným a veľmi inteligentným. Ak však neprestanú byť dobrí a úprimní, hádam ich náš Spasiteľ zachráni, lebo aj On bol na svojej pozemskej púti taký, teda dobrý a úprimný. Až na to, že On sa nemýlil, preto ho naďalej treba brať aspoň tak vážne, ako ho vážne brali tí, ktorí ho ukrižovali. Ukrižovávaný býva aj teraz, aj keď zatiaľ zväčša len ignorovaním a spoločenskou exkomunikáciou.

Ktorýsi biológ sa vyjadril, že v živočíšnej ríši je dôležitý len sex a jedlo, a občas aj pri čítaní biblickej ľudskej histórie máme tento pocit. Ježiš nám však svojím životom a posolstvom dal jasne najavo, že občas sa sex a pozemský chlieb musia dostať na druhú koľaj, v záujme prežitia osobnej duše aj v záujme zachovania spoločenstva.

Zdá sa, ešte stále si málo uvedomujeme, že pochopenie správneho smerovania jednotlivca a aj ľudstva spočíva v pravdivom tušení a či prežití toho absolútneho dna, na ktoré je možné sa dostať. Občas aj nevinne, ale často aj vlastným pričinením a precenením sa. Pýcha peklom dýcha, aj tá maličká a zdanlivo ušľachtilá, ktorú možno nevnímame a napriek tomu ju, hoci aj násilne, chceme nanucovať ostatným. Milí moji, Boh nás vidí a chápe, čo sa s nami deje, nenamýšľajme si, že môžeme jeho cesty kvalifikovane korigovať, hoci by sme patrili hoci aj k tým oficiálne najkvalifikovanejším.

Keď sa snažíme ísť proti prúdu, v ktorom sa valí tento svet, považujú nás často za radikálov a občas nám vracajú naše takmer zúfalé výzvy bez vypočutia či prečítania, teda nám dávajú najavo našu zbytočnosť. Aj Ježiš hovorí o tom, že oficiálni predstavitelia si niekedy zakrývajú oči a zapchávajú uši, aby nevideli, nepočuli a nakoniec nechápali, čo užitočné im chce povedať. Takéto situácie sa, a to aj v Cirkvi, pravidelne opakujú.

Nerád sa zbytočne chválim, ale jeden zo spisov ŠtB ma viedol pod heslom Radikál. Budem teda aj teraz radikálny. Zdá sa, že znova prichádza doba mučeníkov, ba už je tu. Pravda naozaj veľmi bolí, ale hovoriť ju naozaj stojí za to.

Bože, buď nám milostivý a zachráň nás!

 

Vlado Gregor

 

::

 

Ján Maršálek

Vlado Gregor sa v svojej novej glose dotýka viacerých viac či menej závažných tém a problémov. Hlavne zmienka o „Augustínovom projekte Božieho štátu“ ma podnietila, aby som reagoval, a to polemicky, ale s dobrým úmyslom prispieť k poznaniu pravdy. Napokon, „filozof má rád námietky“ (ako hovorí Jiří Fuchs), neodmieta oponentúru, chce o nastolených otázkach viesť dialóg...

Tvrdenie, že úvahy svätého Augustína o Božom štáte (rozvinuté v rovnomennej knihe) sú „odchýlkou od Ježišovho učenia“, považujem za prejav nepochopenia myšlienok tohto veľkého teológa a filozofa, ktorý (to treba zdôrazniť!) nesie titul učiteľ Cirkvi.

Pravda, Augustínov obraz Božieho štátu nie je dogmou, no podľa mňa je vynikajúcim vyjadrením kresťanskej pravdy. V podstate hovorí o tom, že na svete žijú aj ľudia, ktorí chcú patriť Bohu, aj ľudia, ktorí Boha odmietajú. Svätý Augustín nijako nespochybňuje existenciu zla ani neabsolutizuje ľudský rozum – na rozdiel od modernistických tendencií novoveku – práve naopak, uprednostňuje filozofiu, ktorá skrze poznanie Boha nachádza cestu k poznaniu pravdy, učí nás, že uznanie vlastnej biedy a hriešnosti sa stáva chválou a uznaním veľkosti Stvoriteľa; keď človek premýšľa o Bohu a túži po jeho blízkosti, po plnení jeho vôle, vtedy ho natoľko nedlávi bremeno smrteľnosti.

Jedna z námietok proti Augustínovi znie: vytváral víziu akéhosi raja na zemi, umelú konštrukciu, vzdialenú od Ježišovej náuky. Ale tu ide opäť o nedorozumenie. Svätý Augustín píše: „Božím štátom (alebo Božím mestom) voláme to, čo dokladá Sväté písmo..., ktorého občanmi túžime sa stať...“ Existuje pozemský a nebeský štát (mesto, kráľovstvo), priestor zla a dobra, avšak nejde tu na zemi o viditeľne oddelené celky: „... sú na tomto svete dosť posplietané a zmiešané.“ Na inom mieste píše o skrytých členoch Cirkvi, ktorí možno ani netušia o svojom budúcom príklone k Bohu a na druhej strane o falošných kresťanoch v Cirkvi samej, o prepletenosti Božieho štátu a svetského štátu: „Na tomto svete sú oba štáty spletené medzi sebou a budú vzájomne pomiešané, kým sa na poslednom súde neoddelia“ (Svätý Augustín: Boží štát. SSV, LÚČ, 2005).

Vlado Gregor poznamenáva, že uvedomenie si „absolútneho dna“, teda rizika pádu či zlyhania, resp. vlastnej hriešnosti a z toho plynúca pokora, ktorá je vlastne uznaním pravdy, je veľmi dôležité v boji proti pýche. S tým sa dá súhlasiť – a možno dodať, že svätý Augustín si ono „absolútne dno“ uvedomoval, veď sám prežil obdobie hriešneho blúdenia; jeho obrátenie bolo výsledkom ťažkých vnútorných bojov i Božej milosti.

Svätému Augustínovi sa pripisuje výrok, ktorým by som rád zakončil tieto riadky, pretože je múdry a vedie nás k správnemu životnému postoju i k správnemu používaniu slobodnej vôle (ľudia nie sú zvieratá, majú rozum a slobodnú vôľu, majú nesmrteľnú dušu!); s uvedeným výrokom azda bude súhlasiť aj Vlado Gregor: „V podstatných veciach jednota, v nepodstatných sloboda a vo všetkom kresťanská láska.“

 

Ján Maršálek