Raj a peklo

 

Vlado Gregor

Praotec Abrahám, uctievaný všetkými tromi monoteistickými náboženstvami, ušiel z  bohatého mesta Ur, a takisto prví kresťania ušli z veľkého Jeruzalema, ktorý bol onedlho (v roku 70) zničený Rimanmi.

Už dlhšie mi vŕta v hlave známy, zaujímavý a takmer apokalyptický pokus etológa Johna Calhouna. Jeho cieľom bolo pochopiť, ako hustota populácie ovplyvňuje správanie. Vedec vytvoril skutočný myšací raj. Hojnosť potravy, vody a materiálu na stavbu hniezd. Do priestornej kade umiestnil štyri páry myší. V ideálnych podmienkach sa myši začali rýchlo rozmnožovať, populácia sa zväčšovala. Ale po 315 dňoch pokusu sa rýchlosť rozmnožovania znížila na tretinu. Keď počet hlodavcov dosiahol 600, medzi myšami sa vytvorila hierarchia: vznikali „odstrčení“, ktorí boli podrobovaní agresii zo strany starších. V ideálnych podmienkach myši žili dlho a neuvoľňovali miesto mladým. Zavrhnuté samce sa psychicky zrútili , prestali brániť svoje samice. Tie sa tiež stali agresívnymi. Paradoxom je, že aj voči vlastným potomkom. Zabíjali mláďatá a stávali sa pustovníčkami, odmietali sa rozmnožovať. Pôrodnosť prudko klesla, vzrástla úmrtnosť medzi mladými jedincami. Objavila sa medzi hlodavcami nová kategória – „krásavci“. Tieto samce odmietali bojovať o samice a územie, odmietali sa páriť. „Krásavci“ len jedli, pili, spali a starali sa o svoju peknú srsť, vyhýbali sa konfliktom a plneniu sociálnych funkcií. Krásavci a samice-pustovníčky vytvorili väčšinu. Úmrtnosť mladých činila sto percent, pôrodnosť klesla k nule. Vymierajúce myši praktikovali homosexualitu. Aj pri hojnosti potravy sa šíril kanibalizmus. Po 1780 dňoch pokusu zomrel posledný obyvateľ „myšacieho raja“. John Calhoun opakoval tento pokus 25-krát a výsledok bol zakaždým taký istý.

Vzniká otázka, nakoľko my ľudia môžeme za svoje činy a nakoľko je to zlé, čo robíme, hriechom a nakoľko biologickou determináciou. Áno, máme slobodnú vôľu a dlho tento fakt obhajujem, ale je medzi nami aj mnoho nedospelých a rôzne hlúpych jedincov, ktorí podliehajú predovšetkým svojim pudom a iným závislostiam a determináciám. Vidíme pred svojimi očami, ako vznikajú rozbroje a znechutenie, chorá polarizácia rôznych nezmyselných táborov a skupín, kvitne priam živočíšna závisť a nenávisť.

Naozaj sa tak veľmi líšime od zvierat a naše osudy a vlastnosti nemajú nič spoločné? „A Boh ďalej povedal: Nech sa vody zahemžia množstvom živých duší a nech lietajúce tvory lietajú nad zemou“ (Genezis 1, 20). „Kto pozná ducha ľudských synov, či vystupuje hore, a ducha zvieraťa, či zostupuje dolu k zemi?“ (Kazateľ, 3, 21). My kresťania si niekedy neuvedomujeme, že slovom „nefeš“, teda živá duša, sa v hebrejčine označujú nielen ľudia, ale aj zvieratá. Takisto zabúdame na výstražné slová, ktoré Ježiš povedal jeruzalemským ženám. Predpovedal im, že prídu časy, keď budú blažené loná, čo nerodili, a prsia, čo nedojčili.

To, že situácia na našej malej, guľatej a obmedzenej Zemi, priestorovo i rozumovo, sa nezdravo mení, vidíme jasne. Registroval som viackrát napríklad aj to, že ak mládencovi urazili jeho dievča, ten ho vôbec nebránil, skrátka sklopil uši. Ja som už starý a slabý, ale keby ublížili mojej manželke, pobil by som sa ešte aj teraz.

Píšem túto úvahu nielen na zamyslenie, ale aj preto, aby sme dostali rozum a aby sme prestali schvaľovať a presadzovať nové, síce moderné, ale choré a neosvedčené tendencie.

Kyrie eleison! Christe eleison! Pane, zmiluj sa! Kriste, zmiluj sa!

 

Vlado Gregor

 

::

Rozhovor s autorom: Bludy a nezmysly šíria ľudia, ktorí nenávidia kresťanstvo.

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).