Tuláci

 

Robert Hakala

Človek sa rozhodne opustiť svoj domov a odchádza do cudzieho mesta, cudzej krajiny. Z ničoho nič, bez nejakého vážnejšieho dôvodu či zámeru. Chce zabudnúť, odhodiť všetko, čo ho doteraz ťažilo. Myslí si, že nové prostredie ho prijme a on nájde svoj stratený vnútorný pokoj.

Nie je to ľahké. Často nachádza iba sklamanie, a tak putuje z miesta na miesto. Strieda mestá, krajiny, štáty. Míňa ľudí, nikde nevie nájsť nejaký pevnejší vzťah. Iba cudzie tváre, niekedy usmievavé, inokedy nevšímavé, chladné a cudzie.

A tak sa stáva z neho tulák. Moderný, s mobilom v ruke, so slúchadlom v uchu. Nikde nie je spokojný. To, čo hľadá, nenachádza. Zdá sa mu, akoby ho všetko dobré a príjemné obchádzalo. Neuvedomuje si, že človek nemôže odhodiť svoju minulosť. Vždy si ju nesie zo sebou.

Novodobí tuláci! Nenachádzate pokoj, lebo si nedokážete oddýchnuť, stíšiť sa a porozprávať sa sami so sebou. A hlavne s Bohom! Neviete, že v spojení s Pánom môžete dospieť k duševnému pokoju.

Nikam neutekajte! Ale vracajte sa do kostolov a pristavte sa pri zabudnutých krížoch. Rozjímajte a zdôverte sa Pánovi. On je tým najlepším lekárom. On nikoho neodháňa, ale každého prijíma do svojej náruče.

Tuláci, uvedomte si, že útek je iba oddialenie problémov. Tie si musí každý vyriešiť sám. Pretože inak sa s nimi stretne na každom mieste, kde sa pri svojom putovaní či túlaní ocitne.

 

Robert Hakala