Teofil Klas |
Teofil Klas
Samostvorenie z rebra
Rozumu velím stvoriť
rozumné,
čo samo odšľachtí sa z rebra.
Ty, hráčsky artefakt môj,
pózuj mne,
čo som ťa do jestvoty prebral.
Budem sa zvŕtať
pri automatoch.
Šalenec, skrátka asociál.
Nezaklniem sa v slovách troch,
šém avatara
rád som prijal.
Ešte si myslím,
že som celkom sám.
Tvorca a nevedomé prázdno.
Pritom
sám svoje vôbec nepoznám.
Suverénne sa teším z bláznov.
Všetko je, marí sa mi,
iba hra.
Mám stále otvorené skóre.
Keď sa mi hluché bingá
priňadria,
prikotvím hlúposť na obzore.
Bratislava 24. júla 2023
Lepra
Deus ex machina,
alebo sebastvor z rebra.
Namyslenosťou sa začína,
úchod je lepra.
Na márnosť poznám ťah,
na seba pritom ho neviem.
Či oslobodím sa od námah,
stvorím si rekviem?
Bratislava 27. júla 2023
Bezbrehá fantazma
Vesmír?
Je celý v mojej hlave.
Nemyslí za mňa.
Myslím zaň.
A moje zmýšľanie je pravé,
keď kôrku chleba vyhrýzam.
Lež doberá ma koncert končín.
Na jeho strunách v mysli hrám.
Na jeho tóny
neútočím,
profilujem z nich
filigrán.
Jednako
čo ma pri tom ruší:
že rozum hlucho predbieha.
Na čisté vnemy nemá uši
fantazma
— achjaj!
—
bezbrehá.
Bratislava 31. júla 2023
Z prázdnoty púšte
(Huslenie)
Nebudem vari viac už
muzikálny?
Duny
sa lejú do tóniny dňa.
Bláham si
medzi prorokmi a kráľmi.
No je to kŕč
a čmára rigidná.
Namýšľam si,
že tribútu sa zbavím,
že nevyhnutné
zvládne moja kosť.
Bodaj by bolo
požehnaním pravým
z prázdnoty púšte
svoj si poznať pôst!
Nárok
mám tak už azda na kobylky.
A na med
popod fúzy ťahaný.
Kým
z nenazdanej melodickej chvíľky
nepotiahnem tón
útlej záchrany.
Bratislava 8. augusta 2023
Mimózna dokonávka
Nečaruj,
nezariekaj poznané,
magor sa v hlave odohráva.
Mysleniu vôbec nejde o zbrane,
porážku splavuje už náva.
Vzdal si sa túžob?
Tak si mimo sna.
A nemáš zoru na priedomí.
Si plachá dokonávka mimózna,
aj závan ešte ťa v hre zlomí.
Nepripúšťaj si z kúta veštenie.
Môže ťa tupo skríža bodnúť.
Ohlas, ha? Nepovedá.
Ešte nie.
No máš byť vari iba odľud?
Bratislava 10. augusta 2023
Odzavše
Stále je iba tu a teraz.
Kvantovaný čas neplynie.
Je iba výhľad z večných terás
v koincidenčnom režime.
Kde som? A kadiaľ, zdá sa, idem?
Som tu a teraz odzavše.
Neodpálim sa v panychíde
na omeletu do ťapše.
Digitálne ma budú pražiť.
Na škripec napnú myslenie.
No čo by som bol nedaj pražid,
nenájdu vo mne gnózy sčíslené.
Bratislava 25. októbra 2023
Granáty
Život a svet je hologram
singularity srdca.
Rola súdená novohrám
každý deň zahorúca.
Zošľahne tuhý ľadovec
v zábere spoza okien.
Odprevadí sa nakoniec?
A zasa bude Gauguin?
V jednom sne ako na púšti
rozparuje sa tráva.
Chuť horčice a kapusty
do živa povoláva.
Ibaže sú tu granáty
aj húfnicové strely.
Či príbeh v srdci nahratý
nájde svoj odpal v cieli?
Bratislava 17. augusta 2023
Z príhany
Čas, ten je diskrétny.
Ibaže človek, ten nie.
Každý deň z čírej tmy
naberá prevrátené.
Abyže bolo zle?
Abyže bolo nie tak?
Charita odoznie,
zrak bude v iných métach.
Chmatné sú hmatníky,
húževnatá je spása.
Z priznania klasiky
na pohľad čudné zdá sa.
Čas je len pridaný.
Lež človek, ten je daný.
Moce sa z príhany
až do nebeskej brány.
Bratislava 19. augusta 2023
Spomienka z budúcnosti
Už sa mi vari mozog skvrkáva.
A odliepa sa od lebkovej kosti.
V medzipriestore
vnímam prázdnotu.
Scéna je zrazu veľmi vrtkavá.
A príbeh,
ajha, je až veľmi prostý.
Nedostáva sa ani k zámotu.
Čo sa mi sníva, je už inakšie.
Ktožehovie, och,
skade sa to berie.
Nestačí na to ani trezor slov.
Môj čas,
ten k večnosti ma pripáše.
Ostatné bude podenkové perie.
A pridané tak azda pre poslov.
Necítim depozity bezdomé.
Neistota?
Ach, nadbytočná triaška.
Chcela by mátať? Rada by.
Ešteže je aj tvárne vedomie.
Spomienka z budúcnosti
do včerajška.
I ďalšie, čo sa k tomu naďabí.
Bratislava 27. augusta 2023
Zámena
Jednostaj v motíve.
Vždy o bod
a o krok zrelšie k záveru.
Lež nejasnosti zaberú.
Počítač verí, že som robot.
Artificial intelligence. Ach.
Vraj znesvätením chrámu je.
No doslova sa blamuje,
kto zaklína ju
v tiesňach.
Nemôže hýriť, kým som tuná.
Tu nenastane zámena.
Nespomeniem si na mená,
jednako
v strunách zunia.
Inštrument
čajsi nehmataný.
Nadchádzka? Cesta nejde ta.
Odzyvy z hĺbky predsveta.
Nuž, téma „lema sabachtani“.
Bratislava 5. septembra 2023
::
Odporúčané:
„Počítač verí, že som robot.“
OdpovedaťOdstrániťPočítač je vlastne hlúpy, nevie o nás nič, pretože nemá srdce, nemá dušu. A umelá inteligencia nie je o nič múdrejšia, lebo ani ona nemá srdce, nemá dušu. Neoklame nás, pokiaľ neoklameme sami seba. Nepremôže nás, ak sa sami nevzdáme života v plnosti. Veď človek je viac ako živočích, viac ako biologický mechanizmus či algoritmus, viac ako hmota!