Náboženstvo ako konzum, konzum ako náboženstvo

 

Ján Maršálek

Kardinál Ján Chryzostom Korec v knihe Človek na cestách zeme... skonštatoval: „Oddávna sa zahniezďovalo v Európe aj čosi protikresťanské, ba až čosi proti Bohu. Ateizmus chcel aj u nás násilím zvrátiť zmysel a obsah našich dejín a nášho života. Experiment sa nevydaril. Zostalo však spustošenie ducha a života“ (s. 11). Toto spustošenie má dlhodobé následky. Agresívny, ideologicky zdôvodňovaný ateizmus síce ustúpil do pozadia, ale bol nahradený praktickým materializmom, príklonom k pôžitkárstvu, hedonizmu, hodnotovému relativizmu, ku konzumnému spôsobu života, s čím súvisí strata zmyslu pre náboženstvo a odmietanie Boha ako najvyššej, nespochybniteľnej autority.

Náboženská viera je dnes väčšinovo chápaná ako niečo subjektívne, čo patrí výlučne do súkromnej sféry, a ako niečo voľne meniteľné, prispôsobivé, v podstate nezáväzné. Povedané slovami Josepha Ratzingera – Benedikta XVI. Boh bol vynechaný z praktického života, vytlačený z verejnej sféry, akoby nepotrebný, a tak sa ocitol v „gete nefunkčnosti“ (Úvod do kresťanstva, s.10). Sekularizmus napreduje: „Keď bol Boh ako Boh ponechaný bez funkcie, nebolo treba nijakej zvláštnej ľahostajnosti a už vôbec nebolo treba vedome ho popierať...“ (s. 10). Jednoducho, namiesto svetonázorových otázok a duchovných tém sa ľuďom ponúka „chlieb a hry“, teda materiálne zabezpečenie a zábava. Podľahla tomu aj značná časť veriacich. Mnohí dnes – pod vplyvom svetskej mentality – zmýšľajú a konajú materialisticky a náboženské učenie už nie je základným kritériom ich života.

 

Náboženstvo zo supermarketu

Konzumná spoločnosť sa napohľad javí ako fungujúca a úspešná, stojí však na vratkých základoch a v jej vnútri prebiehajú rozkladné procesy. Poukazujú na to nielen kresťania, ktorí nezabudli na prameň svojej viery, ale aj kriticky uvažujúci zástupcovia sekulárneho sveta. Francúzsky filozof a sociológ Gilles Lipovetsky, spočiatku presvedčený marxista, hovorí, že v súčasnosti sme svedkami prechodu od konzumnej spoločnosti k spoločnosti hyperkonzumnej. Takáto spoločnosť uctieva úspech, blahobyt a pohodlie, slobodu spotreby a výberu životného štýlu, no zároveň prehliada mnohé skutočné potreby človeka. Všetko chce zmeniť na trh, obchod, všetko preratúva na peniaze a sľubuje takrečeno šťastie na kľúč, no napriek tomu sa v ľuďoch prehlbuje pocit skepsy, prázdnoty, sklamania a nespokojnosti.

V knihe, ktorá vyšla v českom preklade pod názvom Paradoxní štěstí, G. Lipovetsky upozorňuje na viaceré riziká konzumizmu. „Trhová logika“ (s. 99) preniká do všetkých oblastí verejného i súkromného života. Za najlepšiu cestu k šťastiu sa pokladá uspokojenie komerčných túžob, ale z toho pramení „paradox hyperkonzumenta, ktorý na jednej strane získava postavenie informovaného a slobodného spotrebiteľa s možnosťou výberu... na strane druhej sa jeho spôsob života, záľuby a chúťky ocitajú čoraz väčšmi vo vleku komercie“ (s. 17).

G. Lipovetsky píše, že už ani náboženstvo sa neubránilo vplyvu konzumnej mentality. V prístupe k viere a duchovnosti začína prevládať subjektivizmus a voluntarizmus, s dôrazom na zabezpečenie pozemského šťastia. Dochádza ku komercionalizácii náboženských a paranáboženských praktík: „Ľudia cítia potrebu nájsť vonkajšie spôsoby, ako by mohli upevniť zmysel svojho života, ktorý im už inštitucionálne náboženstvá nedokážu zaistiť. Tento trend je najzjavnejší v hmlistej ezoterickej mystike a v združeniach hlásiacich sa k vlne New Age“ (s. 145). „Homo consumericus“ pristupuje k duchovným ponukám ako zákazník k tovaru, chce si vyberať, rozhodovať sa podľa svojej vôle, svojich predstáv a preferencií: „V hyperkonzumnej spoločnosti sa predáva a nakupuje dokonca aj spiritualita“ (s. 145).

V atmosfére konzumizmu vzniká pseudonáboženstvo bez Boha, pripomínajúce skôr formu psychoterapie: „Hodnota náboženstva už netkvie v zachytení absolútnej pravdy, ale v schopnosti uľahčiť postup k vyššiemu stupňu osobného rozvoja...“ (s. 146). Pravdaže, a pripomína to aj G. Lipovetsky, náboženská viera v pravom zmysle slova – zameraná na ontológiu, sféru božského, zmysel a cieľ bytia – nemôže byť nahradená duchom číreho pragmatizmu a konzumu, ale neprehliadnuteľné prenikanie konzumných prvkov do náboženskej oblasti je varovným príznakom všeobecnej krízy a osobitne krízy identity, ktorá lomcuje dnešným svetom ľudí.

 

Hrozby a nádeje

Ďalším z mysliteľov, ktorí kriticky hodnotia súčasnú komercionalizáciu a odklon od duchovných hodnôt, je nemecký filozof kórejského pôvodu Byung-Chul Han. Jeho state, z ktorých čerpáme, vyšli v češtine pod názvom Vyhořelá společnost. Filozof píše, že dnešnej spoločnosti chýba „božské svetlo“ (s. 118), vychádzajúce z transcendentného zdroja. Dnes sa všetko stáva predmetom konzumu, vystavovania, obchodovania a peňažného ohodnotenia, ako na tržnici, čo vedie k povrchnosti a vyprázdnenosti. Bez pevného náboženského základu sa človek cíti osamotený a bezbranný: „Moderná strata viery, ktorá sa netýka len Boha či onoho sveta, ale aj samej reality, činí ľudský život radikálne pominuteľným“ (s. 27). V tomto zmätku na miesto teológie nastupuje terapia: „Alebo sa terapia stáva teologickou“ (s. 227).

Kruh sa uzatvára. Po zredukovaní náboženstva na osobnú, súkromnú záležitosť, podliehajúcu citom a svojvôli jedinca, prichádza pseudonáboženstvo ezoterických praktík, plytkého synkretizmu, meditačných cvičení a kurzov sebarozvoja, ktoré si možno vybrať a kúpiť ako v samoobsluhe. Už nejde o spásu duše, ale o liečbu, zdravie, riešenie osobných problémov, úspech a pohodu. Až sa z terapie stane napodobnenina teológie, akési nové náboženstvo zbožšťovania človeka a budovania raja na zemi – transhumanizmus.

O tom, ako sa z tohto bludného kruhu dostať von, fundovane hovorí kardinál Robert Sarah. Varuje pred nástrahami materializmu, prílišnej pripútanosti k hmotným veciam. Transhumanizmus podľa neho veští veľkú pohromu, lebo ide proti samej podstate človeka: „Ľudstvo si musí uvedomiť, že sa z materiálneho a duchovného pohľadu ocitlo v slepej uličke“ (Pane, zostaň s nami, s. 245). Prvým krokom na ceste k možnej náprave je priznanie si problému a jeho pomenovanie: „Príčinou zrútenia Západu je kríza kultúry a identity. Západ už nevie, čím je, pretože nevie a nechce vedieť, kto ho utvoril a vybudoval...“ (s. 314). Ak si osvojíme postoje hyperkonzumného, bezbožného sveta, nebudeme kresťanmi. Je nevyhnutné ísť proti prúdu, zdôrazňuje kardinál Sarah, kresťania majú byť soľou, nie cukrom zeme, mali by preto odmietať škodlivé kompromisy so svetskou ideológiou, ktorá aj do náboženstva vkladá prvky materializmu a konzumizmu, aby napokon z materializmu a konzumizmu urobila náboženstvo.

 

Ján Maršálek

 

Literatúra

Ján Chryzostom Korec: Človek na cestách zeme... Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1997.
Joseph Ratzinger – Benedikt XVI.: Úvod do kresťanstva. Trnava, Dobrá kniha, 2007.
Gilles Lipovetsky: Paradoxní štěstí. Praha, Prostor, 2007.
Byung-Chul Han: Vyhořelá společnost. Praha, Rybka Publishers, 2016.
Robert Sarah: Pane, zostaň s nami. Bratislava, Lúč, 2019.

::

Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite svoj názor...
(redakčný dotazník)