Max Picard: Člověk na útěku
Praha, Dauphin, 2016
Švajčiarsky filozof židovského pôvodu Max
Picard (1888–1965) zhrnul celkový stav súčasnej takzvane modernej spoločnosti
pod pojem „útek“. Takto obrazne, filozoficky, básnicky – a účinne,
zároveň pôsobivo charakterizoval podobu a fungovanie nášho
dezorientovaného sveta. Kniha, v ktorej o globálnom fenoméne úteku
uvažuje, vyšla pomerne nedávno v češtine pod názvom Člověk na útěku,
jej pôvodný názov je jednoznačnejší: Útek pred Bohom (Die Flucht vor
Gott).
Filozof konštatuje, že v minulosti bola náboženská viera všeobecná, všadeprítomná, ľudia sa rodili do prostredia viery a ak aj niekto od viery odpadol, bolo to rozhodnutie jednotlivca, prejav jeho vôle. Dnes naopak: ľudia sa rodia do sveta neviery, sekularizmu, do „sveta úteku“, a už si poväčšine ani neuvedomujú, že utekajú – utekajú pred sebou samým, pred hlasom svojho vnútra, utekajú pred Bohom. Ide o masový jav: „Celý priestor medzi človekom a Bohom je vyplnený útekom.“
Kedysi si človek uvedomoval, že Boh je všade
a všetko riadi a usporadúva, v dnešnom svete nie je nič na
svojom mieste, ani „človek nie je tam, kde ho je vidieť; tam je len miesto,
z ktorého uteká“. Zvlášť vo virtuálnom prostredí, ktoré je produktom
novej techniky, akoby už nebolo skutočných ľudí, vidno iba ich tiene. Bez
Božieho poriadku sa veci, systémy a organizmy rozpadávajú, podliehajú
entropii a chaosu: „Vypadá to ako zázrak, že človek je ešte ohraničený
obrysmi a že nie je rozorvaný svojimi možnosťami.“ Vedomie
nevyhnutnosti sa totiž vytratilo, akoby už nič nemuselo byť, aké to je, akoby
už vôbec nebolo stability, stálosti, istoty, absolútnosti – všetko je vo
vývoji, nepevné, relatívne, všetko je mnohoznačné, preto niet pravdy ani
klamstva. Človek dneška sa stráca v záplave možností, aj „Boh je
degradovaný na možnosť, a to je menej ako nemožnosť“.
Svet bez viery sa vyznačuje neprestajným
volaním po zmenách, preto toľko reforiem a reformovaných reforiem, ktoré
nikam nevedú, ničomu neprospievajú, ba často škodia; sám človek sa chce meniť,
ale iba zvonka, je dokonca pyšný „na každú novú masku vlastného Ja“.
Hodnotový relativizmus zasahuje do každej oblasti života, nevynímajúc umenie
a vedu. Kde by mal byť stred, nemenný mravný zákon, panuje prázdnota.
Umenie a veda sa stali náhradkami náboženstva.
Lenže, upozorňuje M. Picard, „kríza človeka
vzniká nielen zo straty normy, ale hlavne z toho, že sa mu táto strata
hodí a že ju využíva“. Človek na úteku pred Bohom musí klamať,
i sám seba, respektíve chce byť klamaný. Útek sa neprejavuje iba
náhlivosťou, roztržitosťou, povrchnosťou, nepokojom, ale aj popieraním,
odmietaním toho, čo bráni v úteku. Najväčšou prekážkou je láska: „Preto
sa svet systematicky zbavuje lásky. Všetky vzťahy, v ktorých môže byť
láska: manželstvo, rodina, priateľstvo, sú rúcané...“
Už sa nebojíme Božieho súdu, pretože sme sa
sami odsúdili. Sami sa trestáme, utekáme z neistoty do ešte väčšej
neistoty. Iba niektorí bojujú o vieru. Áno, veriaci dnes musí o vieru
zápasiť, každým okamihom si ju musí dobývať späť, odolávajúc atakom okolia,
ktoré ho o vieru oberá: „Ak to však niekto dokáže, takto žiť
a takto veriť, potom s ním Boh bude mať zľutovanie a nedopustí,
aby si človek vieru vždy znovu a znovu musel získavať, ale on sám mu ju
prinesie...“
Napokon, uzatvára autor, útek pred Bohom je
tak či tak márny. Kamkoľvek utekáme, všade je Boh, nedá sa pred ním ujsť, ba
čím viac sa kopia nejasnosti, pochybnosti, protirečenia a stratégie úteku,
tým je Boh zjavnejší, pretože je skutočný a všetko mu patrí – dokonca
i ten útek. Prekladateľ knihy do češtiny Ladislav Jehlička nazval Maxa
Picarda prorokom skazy a nádeje. Picardovo dielo je varovaním pred pádom
do priepasti. Človek dneška totiž namiesto toho, aby sa utiekal k Bohu,
ide presne opačným smerom, riskujúc, že skončí veľmi zle – v zlovestnom
babylonskom zmätku a beznádeji.
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.