 |
| Ilustrácia: Andrej Mišanek |
Tak ako boli v čase „kovidovej pandémie“
umlčiavané kritické hlasy, tak sú teraz zametané pod koberec, zakrývané alebo
zľahčované následky vtedajšej hystérie, spojenej so zneužívaním zdravotného
problému na zištné, respektíve politické ciele.
V médiách hlavného prúdu občas zaznie hlas zdravého rozumu a náznak sebareflexie. Spomenúť môžeme Martina Hanusa z internetového denníka Postoj, ktorý sa síce pridŕža oficiálnej „straníckej“ línie a nedovolí si pochybovať o kovidovej vierouke ako takej, no predsa len napísal i toto: „Dva roky sme žili nielen na Slovensku v zdravotníckom režime, ktorý v mene ochrany životov a nepreťažovania nemocničných kapacít obmedzoval základné slobody v miere, aká bola dovtedy vlastná len diktatúram. (...) S odstupom vieme, že viaceré opatrenia boli neprimerané až absurdné – napríklad veľmi dlho zatvorené školy, keď sme v záujme najstarších zanedbali záujmy a psychické zdravie najmladších, alebo nosenie rúšok aj v exteriéri, keď sme ako spoločnosť prepadali až neurotickej úzkosti. (...) A špecifický problém nás slovenských novinárov bol až v obsesívnom pokrývaní pandémie.“
Vo všeobecnosti platí, že táto téma je
tabuizovaná, je akoby zakázané o nej otvorene hovoriť. Zvlášť zarážajúce
je, že ani z radov veriacich sa takmer nikto neozýva, aby aspoň spätne
upozornil na hrubé, bezprecedentné porušovanie náboženských práv (napríklad
niekoľkomesačné zatvorenie kostolov), ku ktorému dochádzalo. Jednou zo vzácnych
výnimiek je kardinál Robert Sarah – vo svojej najnovšej knihe (Katechizmus
duchovného života) okrem iného napísal: „Mnohé vlády zo zdravotných dôvodov
upreli veriacim právo na dôstojné a slávnostné slávenie vznešených tajomstiev
viery v spoločenstve. Ľud sa bez reptania podriadil nariadeniam, ktoré
vôbec nebrali do úvahy Boha. Našu spoločnosť zachvátila panika zo smrti...
Lenže aby človek skutočne žil, stačí mu byť nažive? (...) Mnohé opatrenia
vyvolané obavou zo šírenia koronavírusu boli, žiaľ, v dejinách Cirkvi
nevídaným svätokrádežnými gestami.“
Ak chceme ísť ďalej, ak chceme veriť
v lepšiu budúcnosť, musíme sa vyrovnať s minulosťou, musíme uznať
pravdu, neklamať o tom, čo sa dialo v rokoch 2020 až 2022. Len pravda
nás vyslobodí!
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
Koronavírus
a strata súdnosti (článok z 11. marca 2020)
Pochybnosti
o pandémii (článok zo 4. augusta 2020)
Slovensko
v kríze (článok z 30. augusta 2021)
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Len Pravda nás vyslobodí. Aj v tejto čudnej dobe, kedy sa na nás sypú klamstvá a polopravdy a demagógia zo všetkých strán a mainstreamové média masírujú hlavy davov nevzdelaných a nerozumných je dôležité žiť v pravde. Toľko je aktuálnych problémov a nových manipulácií, že na tie z pred 2 rokov sa zabúda. Len taká malá informácia, ktorá prebehla, že Na Slovensku zomrelo vlani viac ľudí ako pred pandémiou, aj keď medziročne úmrtí ubudlo. Človek musí mať otvorené oči a uši a robiť si názor podľa seba a toho čo sám naštuduje a informácie z médií riadne filtrovať, bohužiaľ aj z tých, ktoré sa označujú ako kresťanské, pričom niekedy mám dojem, že za peniaze kresťanov robia služby iným, možno aj takým ktorí proti kresťanom otvorene bojujú. Vďaka za pripomenutie a úvahu. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť