Ľudovít Košík |
Žijeme v rýchlom tempe, už mesiac nás delí od
Vianoc a okrem našich osobných a rodinných starostí, záujmov a problémov
na nás siaha aj vplyv médií, spoločenského, kultúrneho, politického i
cirkevného života.
Asi nikoho neobišla správa, ktorá prišla z
Vatikánu len pár dní pred Vianocami (18. decembra 2023) o požehnávaní.
Podľa doktrinálneho vyhlásenia Fiducia supplicans Dikastéria pre náuku
viery, ktoré schválil pápež František, bude možné požehnávať aj páry rovnakého
pohlavia a páry žijúce v neregulárnych zväzkoch.
Podobne asi nikoho nenechala ľahostajným správa z Českej republiky o streľbe mladého muža na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, ktorý bol študentom tejto školy. Došlo k tomu 21. decembra 2023 v Prahe v budove fakulty na Námestí Jana Palacha. Streľba si vyžiadala 14 obetí (trinásť zomrelo priamo na mieste streľby, jedna obeť podľahla na následky zranení v nemocnici) a 24 osôb bolo zranených. Ide o najtragickejšiu streľbu v histórii Česka.
Isto sa k nám dostávajú aj správy
a komentáre o nástupe novej slovenskej vlády, ktorá po tri a pol roku
čudného šafárenia predchádzajúcej vlády prevzala moc po demokratických voľbách,
konaných 30. septembra 2023, a jej prvých krokoch a reakciách politickej
opozície na ne.
Tiež asi vieme a uvažujeme
o blížiacich sa prezidentských voľbách a o voľbách do Európskeho
parlamentu, ktoré sa v členských krajinách EU budú konať v máji. A zrejme
aj ďalšie faktory a okolnosti majú dosah na náš každodenný život, napríklad
zvyšovanie poplatkov a daní, vysoké ceny energií a mnohé iné veci:
prepúšťanie z práce, komplikujúce sa medziľudské vzťahy a možno aj to, že si
čoraz menej rozumieme, uzatvárame sa do ulít a súkromia a strácame záujem o
cirkevný aj spoločenský život.
Ak máme to šťastie, že žijeme uprostred
zdravej a fungujúcej rodiny, medzi priateľmi, s ktorými si rozumieme a máme si
čo povedať, možno problémy spoločnosti na nás priveľký dosah nemajú, ale tak či
tak sme s nimi v každodenných situáciách konfrontovaní a vlastne nútení
zaujať k nim svoj postoj.
Sám si kladiem otázku, ako by sa mal kresťan
postaviť k súčasnej situácii, keď je manipulovaný médiami všetkými možnými
spôsobmi a navyše deformovaný rokmi spoločenského chaosu po rokoch
komunistickej totality. Dokážeme si ešte ako kresťania obhájiť svoju kresťanskú
identitu a správne sa orientovať v súčasnom zmätku? Zdá sa mi, že veľmi
nie. Svedčí o tom čoraz väčší úpadok života kresťanov v kvalite i
kvantite. To je téma na širšiu diskusiu (pokles účastníkov bohoslužieb i
kňazských povolaní, vytrácanie sa kresťanských postojov a prejavov v
spoločnosti, pokles záujmu o kresťanské témy, literatúru, médiá, programy...).
Spoločnosť aj na Slovensku sa stáva čoraz viac nekresťanskou. Narastá vplyv ľavicových a liberálnych
politikov, tí tzv. konzervatívni sa vytrácajú a nedokážu osloviť voličov. Mohli
by sme dlho diskutovať o príčinách, ale o to väčšinou nie je záujem.
Ak sme ešte aspoň trochu kresťanmi,
smerodajným by pre nás malo byť Sväté písmo. Zdá sa mi veľmi nečestné, ak toto
spochybňujú cirkevné organizácie, jej predstavitelia alebo tí, ktorí sa
prostredníctvom kresťanských inštitúcií usilujú presadiť do funkcií vo verejnom
živote, ak počujem z úst kňazov a kresťanských aktivistov, že Biblia či
kresťanstvo je prekonané, že dnes treba žiť inak. Pod zámienkou modernosti ako
riešenie ponúkajú splynutie so súčasným svetom. Viem, že to nefunguje a ani
fungovať nemôže.
Pripomínam si výrok MUDr. Pavla Straussa,
ktorý povedal: „Dobro vedie k životu a zlo vedie k smrti.“ Alebo výroky
Jána Pavla II., ktorý veľmi jasne hovoril o kultúre života a kultúre smrti. Ale
hlavným je Božie slovo – v Knihe Deuteronómium (30, 15–20) sa píše: „Hľa, dnes som predložil pred teba život i
šťastie a smrť i nešťastie a prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha,
kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia.
Potom budeš žiť a rozmnožíš sa – a Pán, tvoj Boh, ťa bude žehnať v krajine, do
ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva. Ale ak sa tvoje srdce
odvráti, ak nebudeš poslúchať a dáš sa zviesť a budeš sa klaňať iným bohom a
uctievať ich, tak ti dnes oznamujem, že naisto zahynieš a nepobudneš dlho v
krajine, do ktorej po prechode cez Jordán vojdeš, aby si ju zaujal. Za svedkov
proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i
kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo, keď budeš
milovať Pána, svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu; lebo pre teba to
znamená život a dlhodobé prebývanie v krajine, o ktorej prisahal Pán, tvoj Boh,
Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že im ju dá.“
Takže každý má možnosť voľby medzi životom a smrťou, požehnaním a
kliatbou. Je na každom, čo si
zvolí, či chaos, hurhaj tých, ktorí nás chcú pomýliť, alebo ticho a pokoru pred
Bohom. Každý má možnosť rozhodovania, sme slobodní, ale ponesieme si aj
následky. Aj na zemi i po smrti.
Aj teraz je čas, keď sa máme možnosť
rozhodovať medzi dobrom a zlom, medzi normálnym a zvráteným, medzi milosťou a
hriechom, medzi zdravým a chorým, medzi správnym a pomýleným, medzi budovaním a
ničením, medzi pozitívnym a negatívnym, medzi tvorivosťou a konzumom, medzi
tvorbou a parazitovaním, medzi slobodnou
voľbou a cenzúrou, medzi pokojom a
násilím, medzi mierom a vojnou, medzi obetou a egoizmom, medzi
dávaním a braním, medzi službou a ovládaním iných, medzi nebom a
peklom, medzi životom a smrťou, medzi pravdou a klamstvom, medzi hodnotami a
brakom, medzi slobodou a totalitou...
Máme odvahu a sme ešte schopní voliť si
život, alebo sa dáme ovplyvniť mocnými, ktorí nás vedú k smrti časnej
i večnej? Je to naša slobodná voľba, je na každom z nás, ako sa
rozhodneme, či uveríme mocným a bohatým, alebo Bohu, ktorý nám ponúka
svoje požehnanie. Či budeme
dôverovať a podporovať tých, ktorí stoja proti Bohu a jeho Zákonu, alebo
sa v pokore skloníme pred Bohom a budeme odovzdávať, šíriť
a podporovať jeho náuku. Platia Ježišove slová: „Nie každý, kto mi hovorí
‚Pane, Pane‘, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho
Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 7, 21).
Byť kresťanom je viac ako byť členom Cirkvi a
chodiť do kostola, alebo do zboru, to je len prvý krok, za ktorým musí
nasledovať zodpovedný kresťanský život, a ten musí byť zjavný z celého nášho
života. Je na nás, aké rodiny, akú spoločnosť a akú Cirkev vytvárame, čo
do nej vkladáme, či Božiu Pravdu, alebo svoj egoizmus a prázdnotu.
Ľudovít Košík
::
Rozhovor s autorom: Kresťanstvo vybudovalo Európu.
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Je požehnanie homopárov správnym krokom?
OdpovedaťOdstrániťOdpovedá vdp. Štefan Mordel (video):
https://www.youtube.com/watch?v=tiBEAd0Xe4U
Ralph Martin: Požehnávanie párov rovnakého pohlavia – jasnosť v zmätku
OdpovedaťOdstrániťhttps://www.youtube.com/watch?v=ONvMYd0h-vQ