- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

19. marca 2024

Katolícka cirkev, Tvoja nádej sa volá Afrika

 

Karol Dučák

Z Európy prichádzajú alarmujúce údaje o rapídnom poklese počtu kňazských povolaní. Portál Christianitas priniesol nedávno šokujúce čísla z Belgicka, kde je v súčasnosti len „32 seminaristov na celé Belgicko. A koľko bolo seminaristov v roku 1948? Portál Riposte Catholique uvádza číslo – 1750. Pri nižšom počte obyvateľstva v Belgicku ako dnes“ (christianitas.sk).

Natíska sa však otázka, načo je dobré prelievať krokodílie slzy nad Európou a očakávať tu nejaké zázraky. Starý kontinent je už dávno stratená varta. To už by konečne mali pochopiť všetci kompetentní. A nielen pochopiť, ale aj zariadiť sa podľa toho.

Európa už dávno prestala byť nádejou Katolíckej cirkvi. Tou je dnes Afrika. Tam musí Katolícka cirkev orientovať svoju pozornosť. Čierny kontinent  vykazuje najvyšší rast počtu katolíkov, ale aj počtu kňazských povolaní. A to aj napriek pokračujúcemu násilnému prenasledovaniu v krajinách ako napríklad Nigéria. V tejto krajine sa seminaristi a kňazi čoraz častejšie stávajú obeťami únosov. Napriek tomu je to priam vzorová misijná krajina. V Nigérii žije približne 34 miliónov katolíkov, ktorí tvoria zhruba 15 percent celkovej populácie. Pritom je v tejto krajine úctyhodných 6 555 seminaristov. Ešte pred dvadsiatimi rokmi ich bola len polovica z tohto počtu.

Na porovnanie: v Španielsku sa počet seminaristov od roku 2000 zredukoval takmer na polovicu. V akademickom roku 2020/2021 „bolo v iberskej krajine po prvýkrát menej ako tisíc seminaristov. V Poľsku bolo ešte pred dvadsiatimi rokmi každoročne viac ako tisíc nových vstupov do seminárov. V osemdesiatych rokoch, keď zúril komunistický režim, mala krajina 9 000 seminaristov... V súčasnosti sa v Poľsku pripravuje na kňazstvo už len 1690 kandidátov“ (katholisches.info). A takto by sme mohli pokračovať aj ďalej. V rozmaznanej Európe, ovládanej praktickým materializmom a hedonizmom, sa rodí čoraz menej detí. A tam, kde sa rodí menej detí, je aj menej kňazských povolaní.

Len vďaka iným kontinentom, predovšetkým však Afrike, je situácia Katolíckej cirkvi vo svete stále nádejná. Čierny svetadiel je  kontinentom rekordov Katolíckej cirkvi. V chudobnej Afrike, ktorú ešte nestihol pokaziť praktický materializmus a hedonizmus, sa rodí dostatok detí na zabezpečenie prirodzeného rastu populácie a preto sa tam darí aj Katolíckej cirkvi. Práve v Afrike žije každý šiesty katolík, každý deviaty kňaz a každý štvrtý seminarista celého sveta. Pritom „mnohé semináre takpovediac praskajú vo švíkoch a počet kňazov sa na rozdiel od iných častí sveta každým rokom zvyšuje“ (kircheinnot.at).

Pritom je však veľa mladých afrických chlapcov, ktorí snívajú o kňazskom povolaní, ale nemôžu sa stať kňazmi. Ako uviedol v jednom rozhovore dlhoročný misionár v Afrike arcibiskup Henryk Hoser, nie u všetkých mladých Afričanov, ktorí chcú vstúpiť do seminára, existuje úprimná náboženská motivácia. U týchto chudobných ľudí je kňazské alebo rehoľné povolanie spojené aj s únikom z biedy a perspektívou spoločenského postupu. 

A tak dochádza k prípadom, keď chýba úprimná náboženská motivácia „a kandidáti sa hlásia len z utilitárnych dôvodov. Takže pri osobnom kontakte si musíte zistiť, aké je to správne povolanie a aj po tomto výbere máme veľa kandidátov, ktorých je veľmi ťažké udržať a poskytnúť im vzdelanie na vysokoškolskej úrovni prvého cyklu. Potrebujú knihy, počítače, prednáškové sály, kaplnky. Okrem materiálnych problémov je to aj problém nedostatku personálu... Semináre nedokážu udržať svojich profesorov na minimálnom štandarde, na ktorom musí profesor žiť, aby bol v kontakte s teologickým myslením vo svete. Napríklad knihy, ktoré sú v africkom kontexte extrémne drahé. V mnohých prípadoch nie je možný kontakt cez internet... Pomoc pre misiu by preto mala zahŕňať napríklad vysielanie profesorov na krátkodobé pobyty, hosťujúce prednášky (tzv. hosťujúcich profesorov), posielanie kníh pre knižnice, vysielanie vzdelaného zdravotníckeho personálu“ (ekai.pl).

Od počiatkov kresťanstva, od apoštolských čias platí, že Kristova cirkev najutešenejšie rastie tam, kde je najväčšia chudoba. Cirkvi sa nikdy nedarilo medzi boháčmi. V Katolíckej cirkvi na celom svete sa v súčasnosti pripravuje na svoju vysviacku 111 000 seminaristov, „z ktorých 80 000 študuje a žije v najchudobnejších diecézach sveta“ (katholisch.at).

Preto je najvyšší čas prestať lamentovať nad Európou a prijať racionálne opatrenia. Väčšinu vyprázdňujúcich sa európskych seminárov treba zavrieť a ušetrené peniaze presmerovať tam, kde prinesú stonásobnú úrodu. V prvom rade do Afriky, ale aj všade tam, kde je to účelné. V minulosti bola pre Katolícku cirkev typická supremácia Európanov. To je už minulosťou. Vplyv Európy na vývoj Katolíckej cirkvi čoraz viac slabne. Naopak, vplyv Afriky nezadržateľne rastie. Nedá sa napokon vylúčiť ani to, že jedného dňa zasadne na pápežský stolec Afričan. Ktovie?

 

Karol Dučák


::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).

2 komentáre:

  1. Anonymný20.3.24

    Áno, kňazské povolania sa v Európe vytrácajú. A čo Slovensko? Zabudli ste uviesť ako je to v našich seminároch. (Bieda. Obrovská bieda!) Robert

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Kedysi (bol som ešte chlapec) sa medzi ľuďmi hovorilo, že raz sa pápežom stane černoch, a to bude znamenie konca...
    Dnes sú Afričania nádejou Cirkvi. Ja osobne by som uvítal, keby sa pápežom stal niekto ako kardinál Sarah.
    Tak či onak platí, že Božie kráľovstvo sa priblížilo.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.