Veľká noc 2024

 

Ľudovít Košík

„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal a seba samého by stratil alebo poškodil?!“ (Lk 9, 23–25)

Roku 326 sv. Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, našla v Jeruzaleme kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus, Boží Syn. Cisár dal v roku 335 na tomto mieste postaviť veľkolepú Baziliku, kde bola umiestnená časť Kristovho kríža. Druhá časť putovala do Carihradu, sídla rímskych cisárov. Cisár Konštantín Veľký si z nej ponechal iba časť a druhú časť kríža poslal do Ríma, kde bola uložená v novopostavenom Kostole svätého Kríža. V roku 614 kráľ Perzie Chosroes II. zničil Mezopotámiu, časť Sýrie a Palestínu a z Jeruzalema ukoristil mnohé poklady Cirkvi, medzi ktorými bola aj časť Kristovho kríža. Keď neskôr syn kráľa Perzie svojho otca Cosreosa II. zavraždil, požiadal rímskeho cisára Heraklia o mier a vrátil všetky ukoristené poklady Cirkvi. Vrátil aj časť Kristovho kríža, ktorú 14. septembra 629 cisár Heraklius spolu s patriarchom Zachariášom vrátili v Jeruzaleme na jeho pôvodné miesto (zivotopisysvatych.sk).

Kristov kríž, ktorý mu nepriatelia v piatok pred jeho smrťou naložili na plecia, aby s ním vyšiel na Golgotu a tam na ňom zomrel, je hlavným kresťanským symbolom, ktorý si uctievame, jeho znamením sa denne značíme, sprevádza život kresťana celým životom. V cirkevnom kalendári mal pred jeho poslednou reformou dva sviatky, po nej zostal len jeden: Povýšenie sv. Kríža (14. septembra). Osobitne v Pôste kríž ako symbol umučenia, na ktorom Ježiš Kristus dokončil svoj pozemský život, a ako symbol našej spásy kladie Cirkev do našej pozornosti a pred náš zrak. Po jeho zahalení na piatu pôstnu nedeľu sa vo veľkopiatkovej liturgii odhaľuje a osobitným spôsobom si ho potom do veľkonočnej liturgie uctievame a kľakáme si pred ním. Vo viacerých kresťanských piesňach o ňom spievame, v našich kostoloch si uctievame relikvie sv. Kríža.

Synoptickí evanjelisti píšu o potrebe prijať a niesť kríž, píše o ňom aj Pavol Apoštol vo svojich listoch a všetci evanjelisti opisujú Ježišovu smrť na Kalvárii, ako o tom počúvame v našich chrámoch vo Veľkom týždni počas čítania pašií. Niektorí by ho možno radi nahradili iným symbolom a odstránili ho zo života kresťanov, alebo ho vôbec nespomínajú, kríž je hlavným symbolom našej kresťanskej identity. Ním sme značení pri prijímaní sviatostí a svätenín, on je na kresťanských oltároch i v našich domácnostiach, naše kresťanské zhromaždenia i modlitby začíname a končíme znakom kríža, kríž je na začiatku našich kresťanských sprievodov, ba i našu štátnu zástavu zdobí kríž a je v našom štátnom znaku.

Život človeka bez kríža je nemožný. Záleží na každom z nás, ako sa ku krížu postavíme, či ho prijmeme, alebo ním pohrdneme, či ako Mária, Ján Apoštol a niekoľko Ježišovi verných budeme s Kristom bdieť pri jeho kríži, alebo pôjdeme s davom tých, ktorý ho chceli umlčať a ukrižovať. Ako sa postavíme aj k nášmu krížu, ktorý máme denne brať na svoje plecia a niesť ho, a tak kráčať za Kristom, či ho prijmeme, alebo sa mu budeme brániť a pod hlavičkou výhovoriek, klamstiev, podvodov, chvíľkového šťastia ho budeme odmietať; či ho prijmeme, alebo či pôjdeme cestou tohto sveta prázdnoty a povrchnosti, materiálnych starostí, na ktorú nás navádzajú mocní a bohatí či naše okolie a hľadať šťastie tam, kde ho nie je možné nájsť, v bohatstve, sláve, konzume, pôžitkoch, pohodlí...

Ján Pavol II. povedal: „Bez kríža lásku nenájdeš, kríž bez lásky neunesieš.“ Kristov kríž je nástrojom nášho vykúpenia, nie je znamením konca, po ňom nasleduje víťazstvo a oslávenie. Pripomína nám aj to, že utrpenie, bolesť a smrť patria k nášmu životu, ale nie sú jeho cieľom. Nie je im možné sa celkom vyhnúť, ale môžu nás posilniť, usmerniť k cieľu, ktorým je naše stretnutie  s Bohom vo večnosti. Tento cieľ máme mať na zreteli počas celého života, k nemu máme smerovať svojím čnostným životom, zachovávaním prikázaní, budovaním vzťahu lásky s Bohom i ľuďmi, službou, obetou... Práve Veľký pôst je obdobím, keď si máme viac uvedomovať našu konečnosť na tomto svete a potrebu konať pokánie a žiť podľa Ježišových pravidiel.

Kristus je ten istý včera i dnes a pozýva nás k radostnému životu s ním. Ak chceme byť s Kristom oslávení, musíme prijať aj jeho cestu k nemu a jej súčasťou je aj kríž. Apoštol Pavol napísal: „Veríme, že ak sme zomreli s Kristom, spolu s ním budeme aj žiť“ (Rim 6, 8). Kríž je aj znamením nášho víťazstva. My vieme, že po Veľkom piatku nasleduje Veľkonočná nedeľa. Nech nás aj tohtoročné veľkonočné sviatky posilnia a upevnia na našej ceste nesenia kríža vo vedomí, že nič nie je pre nás cennejšie ako náš naplnený život s Kristom, ktorý vedie k nášmu osláveniu a radosti vo večnosti. V tomto duchu konajme skutky kajúcnosti, zdokonaľujme sa cez modlitbu, pôst a almužnu v Pôstnom období, aby sme nielen tu na zemi, ale aj vo večnosti mohli radostne spievať Aleluja.

Milí priatelia, prajem Vám radostné a požehnané veľkonočné sviatky.

 

Ľudovít Košík

Skalica, Veľká noc 2024

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.