Duchovná rukoväť kardinála Saraha (1)

 

Kniha kardinála Roberta Saraha s názvom Katechizmus duchovného života (slovenské vydanie: Bratislava, Lúč, 2023) nie je a ani nechce byť náhradou oficiálneho Katechizmu Katolíckej cirkvi, je osobnou príručkou, v určitom zmysle učebnicou náboženstva, poučnou a povzbudivou katechézou Božieho služobníka o bohatstve a hĺbke kresťanskej viery... Na pokračovanie čerpáme z tohto pozoruhodného a prínosného diela, približujeme si niektoré myšlienky, rady či odporúčania v ňom obsiahnuté.

Nasledovanie Krista

V úvodnom slove R. Sarah píše: „Prostredníctvom tejto knihy by som chcel pokorne sprevádzať všetkých, ktorí celým srdcom túžia odpovedať na Božiu lásku naplneným, šťastným a plodným životom...“ Kniha hovorí o ceste duchovného rastu, ktorá sa začína takpovediac na púšti, „púšti vlastného vnútra“. Púšť je miestom utrpenia, skúšok, ale aj očisťovania: „Každý kresťanský život sa ocitne v tomto rozhodujúcom období a musí ním na svojej duchovnej ceste prejsť.“ Zároveň platí, že púšť je výnimočným miestom, dá sa chápať aj ako priestor ticha, samoty, pravej slobody, kde „môžeme zažiť hlbokú mystickú skúsenosť stretnutia s Bohom, ktorý nás premieňa a pretvára“.

Skutočná zmena k lepšiemu v duchu Kristovho učenia nie je uskutočniteľná bez pokánia. Pokánie je našou celoživotnou úlohou: „Kajať sa znamená odvrátiť sa od všetkých pominuteľných a škodlivých vecí, ktoré nás zotročujú...“ Malo by to prispieť k tomu, aby sme vedeli rozlíšiť dobro od zla. Napokon, veriaci a svetsky založení ľudia nezmýšľajú rovnako, dávajú diametrálne rozdielny význam mravným hodnotám, manželstvu, rodine, výchove... Odlišne sa dívajú na život i na smrť, nezhodnú sa v názore na povahu pokroku, inak vnímajú dôstojnosť a údel človeka.

Kráčať vo svetle viery

Kardinál Sarah s istou dávkou smútku konštatuje, že dnes máme dostatok odborníkov, vzdelancov, obratných teológov, chýbajú však „ľudia oddaní Bohu, ľudia viery a kňazi, ktorí sa klaňajú Bohu v duchu a viere“. Žiaľ, viaceré „kresťanské spoločenstvá upadajú a pomaly, postupne zanikajú pre stratu viery v skutočnú prítomnosť Ježiša v sviatosti Eucharistie“. Prišiel čas predpovedaný svätým Pavlom: mnohí ľudia odmietajú zdravú náuku, zháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, odvracajú sa od pravdy a veria bludom (pozri 2 Tim 4, 3–4).

Správnou odpoveďou na novodobé babylonské pomätenie je Božie slovo – ono je základnou normou, ktorá má usmerňovať náš život: „Ukazuje nám cestu a zároveň je nám oporou.“ Pánovo slovo je ako svetlo a smerovník, upriamuje našu pozornosť na to podstatné, čo vedie k spáse: „Viera nám dáva istotu skrytého, ale účinného pôsobenia milosti.“ A to vďaka sviatostiam, ktoré prijímame prostredníctvom Cirkvi.

Keď prekonávame nástrahy a pokušenia, nastáva čas milosti, čas obnovy a stáleho úsilia o svätosť. Kardinál Sarah hovorí: „Kresťanský život prežívaný v Kristových stopách a udržiavaný sviatosťami je skutočne nový vnútorný exodus, pri ktorom nás chce Boh sprevádzať, aby nás vyviedol na horu nášho premenenia...“ V tom je naša nádej, pokoj i radosť!

(Pokračovanie o týždeň.)

Ján Maršálek

::

Odporúčame:

Boh alebo nič, svetlo alebo tma

Silou ticha proti diktatúre hluku

Sme povolaní k neochvejnosti

Africký kardinál hovorí o Európe

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.