Duchovná rukoväť kardinála Saraha (3)

 

Kniha kardinála Roberta Saraha s názvom Katechizmus duchovného života (slovenské vydanie: Bratislava, Lúč, 2023) nie je a ani nechce byť náhradou oficiálneho Katechizmu Katolíckej cirkvi, je osobnou príručkou, v určitom zmysle učebnicou náboženstva, poučnou a povzbudivou katechézou Božieho služobníka o bohatstve a hĺbke kresťanskej viery... Na pokračovanie čerpáme z tohto pozoruhodného a prínosného diela, približujeme si niektoré myšlienky, rady či odporúčania v ňom obsiahnuté.

Liturgia

Kardinál Sarah pripomína dôležitosť dôstojného slávenia liturgie. Poukazuje i na nešváry v bohoslužobnej praxi. Je neprípustné robiť zo svätej omše akési kultúrno-spoločenské podujatie či predstavenie: „Nedbanlivosť v Božom kulte, improvizácia či úsilie o vlastný kreatívny vklad v rítoch vedú k znižovaniu významu a desakralizácii...“ Oproti tomu dobre slávená liturgia je prameňom posvätenia. S tým súvisí úcta k priestoru svätyne, k oltáru – obetnému stolu i k bohoslužobným predmetom.

Čo sa vyžaduje a čo stačí na to, aby sme sa ako emauzskí učeníci stretli s Ježišom? Robert Sarah odpovedá: „Písmo, Eucharistia, Cirkev.“ Tak málo a tak veľa! Nič z toho nemožno vylúčiť. A ani nechcime novoty. Pridŕžajme sa Tradície, teda toho, čo je osvedčené, overené, spoľahlivé: „My predsa nepotrebujeme niečo nové či originálne, ale pevnú, neprekonateľnú hrádzu. Lebo zúrivý odpor ku všetkému, čo pochádza od Boha, je hrozivý.“

Premena seba

Zmena zmýšľania a spôsobu života si vyžaduje, aby sme vstúpili do seba a venovali čas meditácii, modlitbe, vnútornému stíšeniu a nazeraniu na pravdy viery. Až „v núdzi a tichu človek zistí, aký skutočne je“, spozná sám seba, čo mu umožní duchovne rásť a dospieť k pravej slobode, ktorá „spočíva v schopnosti vybrať si a dať prednosť dobru pred zlom“. Nepochybne, táto cesta – cesta sebapoznávania a rastu v čnostiach – je náročná, ale i vznešená, zmysluplná, preto sa nebojme „podľa príkladu Ježiša vedeného Duchom Svätým odísť na púšť ako do Božieho boja, do zápasu so sebou a s hriešnym svetom“.

Cesta obrátenia je celoživotná púť, ktorá sa realizuje v každodennosti, vo chvíľach bežných i sviatočných, v čase útechy i neútechy, radosti i smútku. Ide o proces udržiavaný vôľou, vystužený pevným odhodlaním žiť podľa kresťanských zásad: „Treba sa rozhodnúť. Nemôžeme sedieť na dvoch stoličkách. Diablov trón musíme odkopnúť.“

Nenahovárajme si, že vzdor je prejavom veľkosti. Svoju veľkosť, respektíve veľkodušnosť prejavíme uznaním vyšších pravidiel, uznaním pravdy, predovšetkým pravdy o sebe. Kardinál Sarah dodáva, opierajúc sa o myšlienku Charlesa Péguyho, že najzriedkavejšou čnosťou moderných čias je vernosť. Pritom práve vernosť patrí k základným predpokladom spolužitia, zdravých medziľudských vzťahov, ale aj dobrého duchovného života. V tomto vedomí by sme sa mali dať formovať Božím Slovom a posvätnou Tradíciou, nie tým, čo nám ponúka a vnucuje svet.

(Pokračovanie o týždeň.)

Ján Maršálek

::

Odporúčané:

Duchovná rukoväť kardinála Saraha (1)

Duchovná rukoväť kardinála Saraha (2)

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie našej klubovej edície,
napíšte nám na adresu redakcia@priestornet.com.
Na každý e-mail odpovieme.