František Mikloško obhajuje neobhájiteľné

 

Karol Dučák

Pred druhým kolom prezidentských volieb na Slovensku sa zakladatelia KDH vo svojom vyhlásení z 3. apríla 2024 verejne dištancovali od súčasného vedenia tejto dnes „progresívno-kresťanskej strany“, ktorá sa vo svojej politickej línii úplne „odstrihla“ od svojich kresťanských koreňov a pridala sa otvorene na stranu progresívcov a liberálov.

Vo vyhlásení sa okrem iného píše: „Neschopnosť postaviť vlastného kresťanského prezidentského kandidáta, ktorý by reprezentoval všetkých kresťanov, a podpora liberála Ivana Korčoka je do očí bijúcou ukážkou krízy, v ktorej sa KDH dlhodobo nachádza. Rovnako aj opätovné postavenie liberála Ivana Štefanca na kandidátku KDH do európskeho parlamentu... Vyzývame všetkých kresťanov, ktorí odmietajú negáciu tradičných a životom overených kresťanských hodnôt, útoky na rodinu a slovenskú štátnosť, aby sa nedali pomýliť postojmi KDH a v žiadnom prípade nepodporili voľbu Ivana Korčoka za prezidenta Slovenskej republiky“ (postoj.sk). Vyhlásenie podpísali: Ján Čarnogurský, Ján Klepáč, Viliam Oberhauser, Ivan Tirpák, Anton Andráš, Jozef Kuzma, Gabriel Smatana a Ján Kubiš.

Tento postoj neostal bez ohlasu a na obhajobu KDH vystúpil František Mikloško. Človek, ktorý je sám iniciátorom liberalizácie KDH. Vo svojej obhajobe súčasného vedenia KDH dokonca zaútočil aj na pravoverných katolíckych kňazov Mariána Kuffu, emeritného kňaza Štefana Mordela, ba aj na emeritného gréckokatolíckeho biskupa Milana Chautura (porov. postoj.sk).

František Mikloško je bývalý disident, ktorý vykonal pre kresťanov na Slovensku v minulosti mnoho dobrého. Za to mu patrí vďaka, lenže toto ho neoprávňuje obhajovať zradu, ktorej sa aj jeho pričinením KDH na Slovensku, ešte stále kresťanskej krajine, dopustilo podporou antikresťanského kandidáta na prezidenta SR Ivana Korčoka. Veď Ivan Korčok nad slnko jasnejšie avizoval, že kresťanské ideály sú mu ukradnuté.

Keď už nič iné, mal predstaviteľov KDH zobudiť z ťažkého spánku stupídny Korčokov pokus osloviť kresťanov tým, že sa počas Veľkonočnej nedele stretol s ultraliberálnou farárkou Annou Polckovou, pôsobiacou v Evanjelickom cirkevnom zbore Bratislava – Staré mesto. Korčok tým jasne deklaroval, že ignoruje kresťanské korene Slovenska a je progresívnym liberálom každou bunkou svojho tela. Ak už po tomto provokatívnom čine nezasvietila v hlavách Františka Mikloška, Milana Majerského a iných predstaviteľov KDH červená kontrolka, potom KDH vyslalo do sveta jasný signál, že prestáva byť kresťanským politickým subjektom!

Aj vedenie vlastnej cirkvi odmieta spôsoby farárky, ktorá sa takrečeno nezmestí do kože. V pastorálnom stanovisku generálny biskup ECAV Ivan Eľko s biskupmi Jánom Hroboňom a Petrom Mihočom „Polckovej odkázali, že jej názor odporuje vierouke cirkvi a ak má problém sa do nej vtesnať, mala by zvážiť odchod. Naznačili, že ju môžu aj disciplinárne trestať“ (domov.sme.sk).

Byť na mieste Františka Mikloška, buď by som vystúpil z KDH, alebo by som vydal vyhlásenie, v ktorom by som sa verejne dištancoval od takého kandidáta na prezidenta SR. František Mikloško, ale aj ostatní predstavitelia KDH však pohodlne strčili hlavu do piesku a tvárili sa ako mŕtve chrobáky. Naozaj nerozumiem postojom predstaviteľov KDH. Buď chcú byť v politike za každú cenu, teda aj za cenu zrady kresťanských ideálov, alebo si naivne myslia, že môžu byť dobrí aj u Boha aj u diabla. Lenže to nejde. A František Mikloško si zrejme naivne myslí, že môže byť raz kresťan a inokedy liberálny „akožekresťan“. Je to však pomýlená predstava, nehodná disidenta, ktorým František Mikloško v minulosti bol.

U Ivana Korčoka však takéto aktivity neprekvapujú, pretože jeho liberálne postoje sú vo verejnosti všeobecne známe. K prípadnému schváleniu registrovaných partnerstiev sa vyslovil jednoznačne pozitívne. Naproti tomu Peter Pellegrini sa pred druhým kolom jednoznačne vyjadril, že „v súčasnosti nepodporuje zavedenie registrovaných partnerstiev“ (aktuality.sk).

K postojom Ivana Korčoka, ktorými sa diskvalifikoval v očiach pravoverných kresťanov, by sa dalo ešte veľa povedať. Ivan Korčok sa uráža pre označenie „kandidát vojny“, ktoré mu prischlo od jeho oponentov, ale veď podporoval všetky vojny, ktoré vyprovokovali Spojené štáty za posledné štvrťstoročie! Schvaľoval bombardovanie civilného obyvateľstva Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) v roku 1999! Pritom bombardovanie tejto zvrchovanej krajiny bez mandátu OSN trvalo 78 dní. Pápež Ján Pavol II. tieto nálety odsudzoval. A nie raz, ale opakovane, lenže pre Františka Mikloška a súčasných predstaviteľov KDH je to zrejme zanedbateľný detail.

A podobný postoj ako pápež zaujali aj iné významné osobnosti na celom svete. Lenže americkí jastrabi „nedokázali odolať. Mali šancu zabiť jednou ranou hneď niekoľko múch – zbaviť sa nenávideného Miloševića, oslabiť vplyv Rusov na Balkáne, rozoštvať slovanské národy, demonštrovať pred svetom svoju vojenskú silu, zbaviť sa nadbytočných zásob zbraní a munície, precvičiť vojenských pilotov priamo v boji, vytvoriť si nástupište na prípadné vojnové operácie priamo uprostred Európy vybudovaním veľkej vojenskej základne, získať tučné zákazky pre americké zbrojárske koncerny – toto všetko pre nich boli priveľmi lákavé vyhliadky. Navyše, vojnový konflikt pomohol Billovi Clintonovi vylepšiť si pošramotenú povesť po jeho afére s Monikou Lewinskou. Aby však reputácia USA pred svetom priveľmi neutrpela, Američanom sa podarilo zastrešiť vojnový konflikt ako spoločnú akciu vojenského paktu NATO. Zodpovednosť za vojnové zločiny sa takto roztrieštila na viacero zúčastnených štátov“ (priestornet.com).

V dôsledku tohto zločinného vojenského dobrodružstva NATO „zahynulo podľa srbských zdrojov najmenej 2500 civilistov, z toho 89 detí. Zranenia utrpelo viac ako 12.500 ľudí. Najviac vojakov Aliancie sa na akcii zúčastnilo z členských krajín Nemecka, Francúzska, Talianska a USA“ (teraz.sk). Barbari z paktu NATO bombardovali školy, obecné úrady, nemocnice, husto obývané mestské štvrte, kultúrne inštitúcie, kostoly, stredoveké kláštory, TV vysielače, ba aj diplomatické budovy. Lietadlá NATO absolvovali vyše 38 tisíc bojových misií. O výške škôd si môžeme urobiť predstavu na základe informácie, že „podľa odhadov srbských úradov priniesla vojna v Juhoslávii ekonomickú stratu vo výške 20 miliárd amerických dolárov“ (ik-ptz.ru).

Západní agresori „sa dopúšťali evidentných vojnových zločinov. Používali aj kazetové bomby, ktoré medzinárodné dohody zakazujú. Jednou z obetí sa stala trojročná Milica Rakićová. Dievčatko práve sedelo na nočníku v kúpeľni bytu svojich rodičov, keď jej 17. apríla 1999 večer kazetová bomba vyhasila život. Barbarstvo civilizovaných barbarov zo Západu nepoznalo hraníc. Horeli domy, kostoly, nemocnice... Horeli aj ľudia. Na cestujúcich z medzinárodného rýchliku Skopje–Belehrad po nálete jedného amerického pilota vzbĺkli šaty a oni sa doslova upiekli vo vlaku. Celkovo zahynulo 55 ľudí. Po nálete boli zhadzované spálené nahé mŕtvoly obetí zo zničených vagónov. Ešte rozsiahlejší masaker spôsobili letci NATO útokom na kolónu albánskych utečencov, pri ktorom umrelo 75 ľudí a viac ako 23 utečencov sa zranilo“ (priestornet.com). Ivan Korčok však dodnes považuje bombardovanie JZR za správne. Každému slušnému človeku sa z toho musí zdvihnúť žalúdok.

Lenže Ivan Korčok schvaľoval aj zabíjanie civilného obyvateľstva Iraku v roku 2003. Dokonca ako snaživý karierista vykonal aj patričnú nadprácu a vo funkcii vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí SR vyhlásil, že „Slovensko zrejme podporí vojenský zásah Spojených štátov proti Iraku aj bez novej rezolúcie OSN“ (sme.sk).

Pápež Ján Pavol II. odsúdil prípravy na vojnu proti Iraku ešte pred jej rozpútaním. Už 13. januára 2003 veľmi nekompromisne vyjadril odmietavé stanovisko voči možnému vojenskému konfliktu v Iraku a vyhlásil, že mu možno predísť. Pápež okrem iného povedal: „Nie vojne! Vojna nie je vždy nevyhnutná. Je vždy porážkou pre ľudstvo“ (svet.sme.sk).

Jedinými náležitými prostriedkami podľa hlavy Katolíckej cirkvi sú v takýchto prípadoch medzinárodné právo a diplomacia. Pápež zostal svojmu postoju verný aj po začiatku tejto vojny, ktorá sa začala 20. 3. 2003. Dňa 22. marca 2003 sa okrem iného vyjadril: „Keď vojna, ako je tá v Iraku, ohrozuje osud ľudstva, musíme ešte naliehavejšie zvolať pevným a rozhodným hlasom, že mier je jedinou cestou k vybudovaniu spravodlivejšej a starostlivejšej spoločnosti“ (sme.sk).

Ivan Korčok sa nikdy nedištancoval od svojich rozhodnutí v tomto období. Ale ani to neodradilo Františka Mikloška a Milana Majerského s jeho polovičkou Miriam Lexmannovou od podpory tohto kandidáta na prezidenta SR. Pritom Ivan Korčok je ukážkový prípad muža dvoch tvárí. V roku 2021 sa Ivan Korčok, vtedajší minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, vehementne postavil proti režimu bieloruského prezidenta Lukašenka. Dokonca vykonal ťažkú nadprácu a vyčlenil z peňazí nás daňových poplatníkov fond vo výške 700 tisíc eur, „ktorý by mal prispieť k destabilizácii politických pomerov v Bielorusku“ (priestornet.com).

Lenže ten istý Korčok nikdy verejne neodsúdil izraelský režim apartheidu za genocídu Palestínčanov. Dňa 1. februára 2022 vydala Amnesty International (AI) komplexnú správu s názvom „Izraelský apartheid proti palestínskej populácii: Krutý režim nadvlády je zločinom proti ľudskosti“. Okrem iného sa v nej uvádza, že zločinné praktiky židovského štátu ako „rozsiahle zaberanie palestínskych území a majetku, nezákonné zabíjanie, nútené vysídľovanie, drakonické obmedzovanie pohybu a upieranie možnosti získať štátne občianstvo a národnosť spolu vytvárajú režim, ktorý podľa medzinárodného práva možno označiť ako apartheid. Izrael tento režim udržiava porušovaním ľudských práv, ktoré podľa zistení Amnesty International zodpovedá apartheidu ako zločinu proti ľudskosti definovanému v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu... a Medzinárodnom dohovore o potláčaní a trestaní zločinu apartheidu... Amnesty International zároveň vyzýva všetky štáty, aby využili univerzálnu jurisdikciu a pomohli priviesť páchateľov zločinov tejto politiky pred súd“ (amnesty.sk).

Pritom k spáchaným zločinom apartheidu pripája AI aj vraždy detí. V čase vydania tejto správy bol Ivan Korčok ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a mohol pre Palestínčanov aspoň stratiť pár slov podpory. A čo myslíte, čo urobil Korčok pre Palestínčanov? Nič! Myslíte, že žiadal vytvoriť pre úbohých Palestínčanov nejaký fond vo výške státisícov eur? To ani omylom!

Nedávno Medzinárodný súdny dvor obvinil židovský štát z genocídy. Dočasné rozhodnutie z januára 2024 nariadilo Tel Avivu, aby zabezpečil, že jeho sily nebudú páchať genocídu a zaručia poskytovanie humanitárnej pomoci civilným obyvateľom Gazy (porov. spravy.rtvs.sk).

To, čo robia židovskí sionisti v Gaze, je horšie ako to, čo robili nemeckí nacisti počas druhej svetovej vojny. Keď nacisti vypálili v roku 1942 Lidice, zachránili aspoň deti, ktoré poslali na prevýchovu. Lenže židovskí sionisti zabíjajú cielene palestínske deti, pretože vedia, že deti sú budúcnosťou národa a oni chcú palestínsku budúcnosť zlikvidovať. V posledných mesiacoch bolo v Gaze zabitých približne 14 000 nevinných detí a ďalších vyše 12 tisíc detí bolo zranených (porov. savethechildren.net).

A pritom v Gaze umierajú nielen deti, ale umreli už aj stovky lekárov a zdravotníkov, mnoho novinárov, pracovníkov OSN, atď. A čo Korčok? Myslíte, že tak, ako pred niekoľkými rokmi odsúdil režim bieloruského prezidenta Lukašenka, v súčasnosti rovnako rezolútne odsudzuje režim apartheidu izraelského premiéra Netanjahua? Ani náhodou! Je nad slnko jasné, že Korčok nepoužíva na režim apartheidu v Izraeli rovnaký meter ako na Lukašenkov režim v Bielorusku.

Korčok sa dokonca v jednom z rozhovorov v predvolebnom období vyjadril, že Izrael je náš spojenec. To vážne, pán Korčok?! To má Ivan Korčok podivných spojencov! Izrael nie je členom EÚ ani NATO, tak aký spojenec Slovenskej republiky?! Vzťahuje sa naň síce európska susedská politika, ale tá sa vzťahuje aj na Palestínu a ďalších osem krajín regiónu. Lenže aký partner môže byť štát Izrael?

V Bielorusku Lukašenkov režim nezaviedol hladomor detí, aby sa zbavil najmladšej generácie „nežiaduceho“ národa! Izrael to robí! Systematicky a cielene zabíja predovšetkým palestínske deti, pretože Izrael má nízku mieru pôrodnosti a Židia vymierajú, takže im hrozí, že by ich raz Palestínčania v Izraeli mohli prečísliť. Bielorusko nezabilo stovky lekárov a zdravotníckych pracovníkov tak ako štát Izrael! Bielorusko nezabilo vyše stovky novinárov tak ako zločinný režim apartheidu izraelského premiéra Netanjahua! A tak by som mohol pokračovať ešte veľmi dlho.

Tak prečo Korčok neodsúdi režim apartheidu zločinného izraelského premiéra Netanjahua rovnako, ako odsúdil režim bieloruského prezidenta Lukašenka? Nuž preto, lebo nedostal takéto zadanie od „odborníkov“ z Washingtonu, Bruselu a Tel Avivu. A Korčok sám nič neurobí z vlastnej vôle.

Ivan Korčok z vlastnej iniciatívy nestratí pre Palestínčanov ani pol slova. Až keď ho v predvolebnej kampani novinári zahnali do kúta a svojimi otázkami ho prinútili vyjadriť sa k problematike genocídy Palestínčanov, pochopil, že už nemá kam uhnúť a musí sa k tomu vyjadriť. Ale namiesto toho, aby odsúdil režim apartheidu rovnako rezolútne a jednoznačne ako pred niekoľkými rokmi Lukašenkov režim v Bielorusku, použil Korčok iba niekoľko všeobecných fráz bez empatie v tom zmysle, že obetí v Gaze je mu údajne ľúto a že spôsob vedenia vojenských operácií Izraelom „je neudržateľný, ale jeho zločiny neodsúdi. Ani ich nenazve zločinmi. Ani neprezradí, pri ako vysokom počte Izraelom zabitých detí to urobí“ (kandalaft.blog.pravda.sk).

Je vždy tragédiou, keď vodcov stáda nahradia zvodcovia. Takí, akým je dnes aj František Mikloško, ktorý súčasnou zradou kresťanských princípov neguje vlastné zásluhy z minulosti. A to je nešťastie nielen pre Mikloška, ale aj pre súčasné vedenie KDH, ktoré dnes nie je kresťanské. Už pred parlamentnými voľbami vyslalo obyvateľom SR jasné posolstvo o ochote vládnuť spolu s progresívnym PS v prípade jeho víťazstva. Práve zvodca František Mikloško bol iniciátorom tejto zrady. Preto žiadna ďalšia zrada kresťanských princípov zo strany KDH už nemôže prekvapiť. Bolo ich veľa v minulosti a zrejme im ani dnes nie je koniec. František Mikloško obhajuje neobhájiteľné, a to je veľmi smutné. Je len na ňom, či urobí sebareflexiu a vráti sa na správnu cestu, alebo ostane v povedomí obyvateľov SR ako renegát, ktorý zradil ušľachtilé princípy a pošliapal vlastné zásluhy z minulosti.

 

Karol Dučák

::

Rozhovor s autorom: Bojujme za zachovanie kresťanských a národných koreňov.

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).