František Vnuk (zost.): Noc pred popravou
Bytča, Slovenský dejepisný spolok, 2023
„V piatok 18. apríla o 5.30 hod. bol vykonaný trest smrti povrazom nad
Dr. Jozefom Tisom, ktorého odsúdil Národný súd v Bratislave... Vo štvrtok
oznámili Dr. Tisovi rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o milosť. Dr.
Tiso prijal správu pokojne... Odsúdený nespal celú noc, ktorú strávil
v prítomnosti kňaza kapucínskeho rádu a modlil sa s ním...“
(Denník Čas, vydanie z 20. apríla 1947)
Oným „kňazom kapucínskeho rádu“, ktorý sprevádzal prezidenta Tisa v posledných hodinách jeho pozemského života, bol vtedy mladý dvadsaťosem ročný páter Hilár Párik, OFMCap (1918–1977). Zvláštna súhra okolností ho priviedla k tejto úlohe. Stal sa prezidentovým posledným spovedníkom, duchovným sprievodcom i svedkom jeho odchodu do večnosti.
Páter Hilár zodpovedne splnil svoju úlohu
kňaza a vlastenca. V tú noc prevzal od Jozefa Tisa aj posledný odkaz
slovenskému národu, ktorý následne prepašoval z väzenia, za čo mu hrozilo
zatknutie, preto už v máji 1947 tajne opustil Slovensko. Neskôr
v emigrácii spísal svoje spomienky na pamätné chvíle prežité
s prezidentom odsúdeným na smrť.
Svedectvo pátra Hilára Párika tvorí podstatnú
časť publikácie Noc pred popravou. Jeho riadky sú rozšírené o poznámky,
vysvetlivky a doslov Františka Vnuka, ako aj o dodatky, v ktorých
nachádzame okrem iného vyjadrenia ďalších hodnoverných svedkov. Obohatením
diela, určeného všetkým „ľuďom dobrej vôle, ctiteľom pravdy a milovníkom
spravodlivosti“, je obrazová príloha a menný register.
V úvodnom texte editorka Elena Šebová
objasňuje, ako knižka vznikla: „Zdalo sa mi, že svedectvo, ktoré páter Hilár
napísal až v emigrácii, by si zaslúžilo samostatné vydanie, aby sa
s ním mohla oboznámiť predovšetkým mladšia generácia. Podarilo sa mi presvedčiť
Ferka Vnuka... Vzácne svedectvo pátra Hilára o potupnej smrti nášho prvého
prezidenta doplnil a rozšíril jedinečnými poznámkami...“
Páter píše o stretnutí s prezidentom
(večer 17. apríla): „Vošli sme na širokú, tmavú chodbu, slabo osvetlenú na
začiatku a na konci matným svetlom. Asi uprostred vľavo boli pootvorené
dvere cely... Všimol som si štítok na dverách. Bolo tam napísané na kúsku
papiera: Dr. Jozef Tiso, väzeň Ľud. súdu č. 1.“
Nasledujúce hodiny, až do skorého rána, keď
došlo k poprave, obaja muži vyplnili modlitbami a vzájomným
rozhovorom, no prvoradá bola generálna svätá spoveď a svätá omša (v tom
období – ešte pred takzvaným víťazným februárom – vo väzniciach nechýbali
kaplnky a väzni mali prístup k sviatostiam). Páter Hilár Párik
spomína: „Pán prezident si kľakol a prichystal sa... Svätá spoveď trvala
asi hodinu. (...) Bol piatok 18. apríla, ráno o pol štvrtej pribrali sme
sa k oltáru. Ja som mal na sebe rochetu a prisluhoval som mu. Pri
svätej omši bol mimoriadne pokojný a slúžil s nevšednou
sústredenosťou a zbožnosťou...“
František Vnuk konštatuje, že rozsudok smrti
vynesený nad Dr. Tisom vyvolal mohutnú vlnu smútku, bôľu i rozhorčenia
nielen v slovenskej spoločnosti, ale aj v zahraničí. Nič však
nepomohlo, výsledok politicky motivovaného a zmanipulovaného procesu bol
vopred daný. Poprava prezidenta ťažko ranila telo národa. A podobných rán,
dodáva F. Vnuk, bolo v povojnovom období viacero. Na Slovensko dopadli
priam orgie pomsty: „Retribučné ľudové súdnictvo predstavuje vari najtragickejšie
obdobie v našich dejinách.“
Tu sa žiada pripomenúť závažný apel
arcibiskupa Alojza Tkáča z roku 1997: „Nedajme sa manipulovať! Nech
prestane hanebná a neoprávnená potupa, že Dr. Jozef Tiso je vojnový
zločinec! Jeho pamiatka nesmie byť poškvrnená výmyslami a prívlastkom,
ktorý mu nikdy nedal slovenský národ. Tak ho chcú potupiť iba tí, čo nesú
zodpovednosť za jeho smrť.“
„Na popravu išiel odsúdený pokojne a modlil sa. Pri výkone exekúcie sa
stále modlil a odpovedal po latinsky na modlitby kňaza...“ (Denník Čas,
vydanie z 20. apríla 1947)
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
Spomienka na prvého prezidenta
::
Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite
svoj názor...
(redakčný dotazník)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.