- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

17. apríla 2024

S prezidentom Tisom

 

František Vnuk (zost.): Noc pred popravou

Bytča, Slovenský dejepisný spolok, 2023


„V piatok 18. apríla o 5.30 hod. bol vykonaný trest smrti povrazom nad Dr. Jozefom Tisom, ktorého odsúdil Národný súd v Bratislave... Vo štvrtok oznámili Dr. Tisovi rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o milosť. Dr. Tiso prijal správu pokojne... Odsúdený nespal celú noc, ktorú strávil v prítomnosti kňaza kapucínskeho rádu a modlil sa s ním...“ (Denník Čas, vydanie z 20. apríla 1947)

Oným „kňazom kapucínskeho rádu“, ktorý sprevádzal prezidenta Tisa v posledných hodinách jeho pozemského života, bol vtedy mladý dvadsaťosem ročný páter Hilár Párik, OFMCap (1918–1977). Zvláštna súhra okolností ho priviedla k tejto úlohe. Stal sa prezidentovým posledným spovedníkom, duchovným sprievodcom i svedkom jeho odchodu do večnosti.

Páter Hilár zodpovedne splnil svoju úlohu kňaza a vlastenca. V tú noc prevzal od Jozefa Tisa aj posledný odkaz slovenskému národu, ktorý následne prepašoval z väzenia, za čo mu hrozilo zatknutie, preto už v máji 1947 tajne opustil Slovensko. Neskôr v emigrácii spísal svoje spomienky na pamätné chvíle prežité s prezidentom odsúdeným na smrť.

Svedectvo pátra Hilára Párika tvorí podstatnú časť publikácie Noc pred popravou. Jeho riadky sú rozšírené o poznámky, vysvetlivky a doslov Františka Vnuka, ako aj o dodatky, v ktorých nachádzame okrem iného vyjadrenia ďalších hodnoverných svedkov. Obohatením diela, určeného všetkým „ľuďom dobrej vôle, ctiteľom pravdy a milovníkom spravodlivosti“, je obrazová príloha a menný register.

V úvodnom texte editorka Elena Šebová objasňuje, ako knižka vznikla: „Zdalo sa mi, že svedectvo, ktoré páter Hilár napísal až v emigrácii, by si zaslúžilo samostatné vydanie, aby sa s ním mohla oboznámiť predovšetkým mladšia generácia. Podarilo sa mi presvedčiť Ferka Vnuka... Vzácne svedectvo pátra Hilára o potupnej smrti nášho prvého prezidenta doplnil a rozšíril jedinečnými poznámkami...“

Páter píše o stretnutí s prezidentom (večer 17. apríla): „Vošli sme na širokú, tmavú chodbu, slabo osvetlenú na začiatku a na konci matným svetlom. Asi uprostred vľavo boli pootvorené dvere cely... Všimol som si štítok na dverách. Bolo tam napísané na kúsku papiera: Dr. Jozef Tiso, väzeň Ľud. súdu č. 1.“

Nasledujúce hodiny, až do skorého rána, keď došlo k poprave, obaja muži vyplnili modlitbami a vzájomným rozhovorom, no prvoradá bola generálna svätá spoveď a svätá omša (v tom období – ešte pred takzvaným víťazným februárom – vo väzniciach nechýbali kaplnky a väzni mali prístup k sviatostiam). Páter Hilár Párik spomína: „Pán prezident si kľakol a prichystal sa... Svätá spoveď trvala asi hodinu. (...) Bol piatok 18. apríla, ráno o pol štvrtej pribrali sme sa k oltáru. Ja som mal na sebe rochetu a prisluhoval som mu. Pri svätej omši bol mimoriadne pokojný a slúžil s nevšednou sústredenosťou a zbožnosťou...“

František Vnuk konštatuje, že rozsudok smrti vynesený nad Dr. Tisom vyvolal mohutnú vlnu smútku, bôľu i rozhorčenia nielen v slovenskej spoločnosti, ale aj v zahraničí. Nič však nepomohlo, výsledok politicky motivovaného a zmanipulovaného procesu bol vopred daný. Poprava prezidenta ťažko ranila telo národa. A podobných rán, dodáva F. Vnuk, bolo v povojnovom období viacero. Na Slovensko dopadli priam orgie pomsty: „Retribučné ľudové súdnictvo predstavuje vari najtragickejšie obdobie v našich dejinách.“

Tu sa žiada pripomenúť závažný apel arcibiskupa Alojza Tkáča z roku 1997: „Nedajme sa manipulovať! Nech prestane hanebná a neoprávnená potupa, že Dr. Jozef Tiso je vojnový zločinec! Jeho pamiatka nesmie byť poškvrnená výmyslami a prívlastkom, ktorý mu nikdy nedal slovenský národ. Tak ho chcú potupiť iba tí, čo nesú zodpovednosť za jeho smrť.“


„Na popravu išiel odsúdený pokojne a modlil sa. Pri výkone exekúcie sa stále modlil a odpovedal po latinsky na modlitby kňaza...“ (Denník Čas, vydanie z 20. apríla 1947)

 

Ján Maršálek


::

Súvisiace články:

Jozef Tiso v zrkadle dejín

Spomienka na prvého prezidenta

O poprave prezidenta


::

Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite svoj názor...
(redakčný dotazník)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.