Človek a jeho (ne)viera

 

ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám z tých, ktoré boli publikované v rokoch 2014 až 2023.

::

Paradoxne, čím viac sa kladie dôraz na individualitu, osobný rozvoj a ľudské práva (bez vyváženia povinnosťami), tým menej nám vyrastá skutočných osobností. A nezmeníme to tak, že budeme osobnosťou nazývať kdekoho, aj malé deti.

::

V istom veku si azda väčšina ľudí uvedomí, aká márna a prázdna je ľudská sláva (kariéra, úspech, titul, funkcia). Niektorí však, zdá sa, k takému poznaniu nedospejú, ani keby žili stopäťdesiat rokov.

::

Humanizmus bez Boha je prázdnou škrupinou, ba horšie: humanizmus bez Boha je klamnou ilúziou, podvodom a zradou na človeku. Keď človek odhodí vieru, stratí normotvorný základ a schopnosť rozlišovať dobro a zlo. Životná prax a skúsenosti generácií to potvrdzujú.

(Podľa svätého Augustína: Človek, ktorý je ďaleko od Boha, je ďaleko aj od seba samého, odcudzil sa sám sebe a môže sa nájsť iba vtedy, keď sa stretne s Bohom. Tak príde aj sám k sebe, k svojmu pravému ja, k svojej pravej identite.)

::

Kresťanstvo sa odlišuje od všetkých ostatných náboženstiev. Rozdiel medzi nimi je veľký – ako rozdiel medzi pravdou a omylom.

::

Komunisti kostoly búrali alebo ich využívali ako sýpky či maštale. Dialo sa to vtedy násilne, proti vôli väčšiny obyvateľstva, aj preto šlo o pomerne zriedkavé prípady. V dnešnej západnej Európe sa kostoly menia na galérie, koncertné siene, kníhkupectvá, ale aj ihriská a rodinné domy. Javí sa to ako kultúrnejšie, takmer bezbolestné, hoci konečný výsledok je rovnaký – kostoly prestávajú slúžiť svojmu pôvodnému a pravému účelu. A ešte bolestnejšie je to, že tentoraz ľudia neprotestujú, ba naopak, súhlasia, mysliac si, že kostol ani Boha už nepotrebujú.

::

Zázraky sa dejú v každej dobe. Aj v súčasnosti dochádza ku konverziám, obráteniam. Nič to, že verejnosť je voči tomu nevšímavá či dokonca nepriateľsky naladená – k tým skutočným drámam a zásadným rozhodnutiam dochádza vo vnútri každého jedného človeka.

(Rok 2019)

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci ZÁPISNÍK: Paradoxy.

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!