 |
| Ján Grešák |
Do dvora ústavu sociálnej starostlivosti
vbehne novučičký Passat. Medzi seniormi nastane vzrušenie. Komu prišla
návšteva? Ktoré starecké srdce sa poteší zo stretnutia so synom, dcérou,
vnúčatami?
Z auta vystúpi elegantná dáma, dcéra starého Michala, za ňou jej manžel a napokon päťročný Jakubko, ktorý už zďaleka prejavuje radosť zo stretnutia s dedkom. Dcéra podá otcovi ruku, po krátkom zaváhaní ho aj objíme a pridá bozk. Ale bozk je chladný, studený, ako keď socha bozká sochu. Zať ostane v pozadí, akoby do tejto scény nepatril. Keby nebolo Jakubka, vyzeralo by to, akoby sa chystali na pohreb. Len Jakubko tu znamená život. Aj dedko vidí len vnúčika, ktorý sa mu už stihol zavesiť na krk a nie a nie ho pustiť. Veď dedko toľko toho vie, že by ho bolo možné počúvať aj celý deň. Chlapec hrkúta, vypytuje sa, matka ho zahriakuje, ale on len svoje si hudie:
– Deduško, a kedy nás aj vy navštívite?
Deduško, mohli by ste aj u nás bývať. U nás by vám bolo lepšie ako
tu...
Dedko preglgáva sliny, hladí strapatú hlávku
a je mu dobre pri srdci.
– Ale, Jakubko, veď aj tu mi je dobre, – snaží
sa premôcť.
Chlapča nechápavo hľadí, nastáva chvíľka
trápneho ticha. Až napokon sa ozve dcéra:
– Otec, prišli sme sa ti pochváliť novým
autom. Ako sa ti páči?
Starec pozerá na dcéru, na zaťa, na auto,
a nevie, či sa má tešiť z návštevy, ktorú nevidel už celý rok, alebo
obdivovať nové auto. Napokon smutne povie:
– Pekné, pekné...
A tým je návšteva splnená, treba sa
ponáhľať domov. Nasledujú rýchle stisky rúk. Na bozk ani objatie už niet času.
Len malý Jakubko ešte zakričí:
– Deduško, a príďte...!
Nové auto zmizlo v daždi, ktorý sa práve
spustil, akoby chcel zmyť všetky stopy tejto návštevy. Starý
Michal ešte chvíľu stojí ako zabudnutý balvan a pozerá na ruku, do ktorej
mu dcéra v poslednej chvíli vtisla škatuľku cigariet. Potom pomaly vykročí
do spoločnej izby pochváliť sa spolubývajúcim:
– Bola tu dcéra, zať i vnuk. Majú pekné
nové auto. A pozrite, aj darček mi dcéra priniesla, škatuľku cigariet, aj
keď už skoro rok nefajčím.
Ján Grešák
::
Z tvorby autora:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.