Revolučné ničenie

 

ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám z tých, ktoré boli publikované v rokoch 2014 až 2023.

::

Bezbožné ideológie nikdy k ničomu dobrému neviedli. Pozrime sa na Francúzsku revolúciu, ktorá vypukla v roku 1789. Revolucionármi proklamované heslo „Sloboda, rovnosť, bratstvo“ bolo v príkrom rozpore s realitou. V krajine sa rozmohla zúrivá nenávisť spojená s hrôzovládou a masovými popravami. Nastal čas teroru, zmätkov a pochybného novátorstva: „V období hrôzovlády (september 1792 – október 1795) prenasledovanie nepoznalo hraníc... Katolícka Cirkev bola zákonom zrušená, zrušil sa kresťanský letopočet a kalendár; sedemdňový týždeň bol nahradený desaťdňovým...“ (Viliam Judák: Kristova Cirkev na ceste). Všetko staré a vraj reakčné malo byť zničené. Nepodarilo sa, ale desaťtisíce nevinných obetí tohto revolučného šialenstva sú veľkým výkričníkom.

::

Ďalším príkladom bezhlavého ničenia starého poriadku je boľševická revolúcia v Rusku. Na povrchu boli znova pekné proklamácie a heslá – malo ísť o oslobodenie pracujúcich, o mier a sociálnu spravodlivosť, v skutočnosti šlo o vzburu proti Bohu a jeho zákonom. V tomto prípade treba hovoriť o miliónoch obetí. Na programe dňa bolo rozkrádanie, ožobračovanie, masové deportácie a popravy. A samozrejme falšovanie histórie, prekrucovanie faktov, prepisovanie učebníc dejepisu.

::

Silnou výpoveďou o zločinoch komunizmu je Solženicynovo dielo Súostrovie Gulag. Veľký ruský spisovateľ v ňom vyjadruje názor, že Rusko sa na nijaký socializmus nehodilo, do boľševického područia sa dostalo za nepriaznivých okolností, násilím. Komunisti ani po krvavom víťazstve v občianskej vojne neprestali s prenasledovaním skutočných či domnelých odporcov. Lenin už v januári 1918 vyhlásil, že je nutné „očistenie ruskej krajiny od všetkého škodlivého hmyzu“, pričom za „hmyz“ boli pokladaní mnohí – azda väčšina národa: „5. septembra 1918 bol vydaný Dekrét Rady ľudových komisárov o červenom terore.“ Riešila sa v ňom likvidácia „triednych nepriateľov“, či už popravou, alebo izolovaním v koncentračných táboroch. Koncentračné tábory, respektíve tábory nútených prác sa stali trvalou súčasťou fungovania sovietskeho systému; autor zdôrazňuje, že ani po Stalinovej smrti neboli zrušené (Alexander Solženicyn: Súostrovie Gulag).

Recenzia: Výzva na pokánie

::

Aj u nás – na Slovensku – máme skúsenosti s revolučnými pokusmi vybudovať akýsi nový svet, raj na zemi. Takéto snahy sú vždy spojené s ponižovaním človeka. Treba človeka vykoreniť, vziať mu domov a dôstojnosť, oklamať ho, aby sa nemohol účinne brániť!

(Rok 2019)

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci ZÁPISNÍK: O kríze času.

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!