 |
| Ilustračná snímka: Ján Maršálek |
Lístie jesene
na ruky ti padá,
túži po dotyku,
čo trvá iba chvíľu,
chvíľu takú prepotrebnú.
Nebo nad zemou
na modro sa klenie,
všetko veci všedné.
Do jeho kaluží
si svoj smútok nadrob.
Ako tie listy
aj ty popadaj
láske k nohám,
celkom vecne
splať jeseni dlhy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.