Ľudovít Košík |
V súčasnosti zažívame veľké rozdelenie spoločnosti,
polarizáciu, ktorá prerastá aj do našich vzťahov a každodenného života a
spôsobuje mnohé nezdravé javy. Aj atentát na premiéra svedčí o tom, kam až môže
zájsť šírenie nenávisti medzi ľuďmi. Všetko má svoje príčiny a dôsledky. Aj
súčasná nezdravá polarizácia má svoje korene. Boj medzi dobrom a zlom je
stále aktuálny a človek má poznať, čo je dobré a podľa toho aj
správne konať.
Túžba po moci a ovládaní krajiny mnohých vedie k takým krokom, ktoré treba pokladať za neprípustné v čestnom a spravodlivom zápase (klamstvo, podvod, arogancia, urážky, korupcia...), čo môžu, žiaľ, napomáhať aj médiá a tzv. sociálne siete, s výrazným dosahom osobitne na mladú generáciu, ktorá nemá dostatok vlastných skúseností a často slepo, nekriticky prijíma to, čo jej niekto pod rúškom pokroku a módnosti ponúka.
Vytratilo sa nadšenie z konca totalitného
režimu v roku 1989 aj kredit kresťanov, ktorí si získali v boji proti
totalite, a vrátila sa nám atmosféra rozdelenia, podozrievania, strachu až
nenávisti, ktorá naberá na intenzite, čo pociťujeme v každej sfére nášho
života, pričom často nevieme, ako sa jej brániť.
Akosi lacno a rýchlo opúšťame pravé hodnoty, ba nimi pohŕdame,
a tých, ktorí sú im verní, zosmiešňujeme. Až priveľmi rýchlo si zvykáme na povrchný,
prázdny, konzumný, pôžitkársky život. Zdá sa, že jedinou hodnotou, ktorú
akceptujeme a pre ktorú sme ochotní niečo urobiť, sú peniaze a materiálne veci.
Často práve cez ne demonštrujeme svoj imidž, silu a veľkosť.
V našej kultúre to bola dve tisícročia Cirkev,
ktorá na základe biblických hodnôt dávala smer celým generáciám, ako treba formovať
osobný, rodinný, národný i spoločenský život. Viedla ľudí k rešpektovaniu
hodnôt, ktorých porušenie má zlé následky. Ale aj reč Cirkvi je dnes akási iná,
akoby sa bála hovoriť jasnou rečou, a mnohí si žijú po svojom, ako to vyjadril pápež
Benedikt XVI., žijú „akoby Boha nebolo“, a to neplatí len o ľuďoch od
Cirkvi vzdialených, ktorí sa s ňou nestretli, ale aj o mnohých, ktorí v nej
vyrástli a formálne sa k nej hlásia.
Svet nie je možné budovať bez Boha. Taký svet nemá budúcnosť. Boh je stvoriteľom sveta, On je jeho Pánom,
On ho riadi a udržiava a On udáva smer jeho chodu, On pozná jeho budúcnosť. Spoliehať
sa len na ľudské riešenia problémov sveta, spoločnosti, ale aj osobného či
rodinného života je nebezpečné a môže viesť k zbytočným tragédiám.
Ľudské riešenia, ktoré neberú do úvahy Boží
plán, alebo idú proti nemu, sú vždy neúčinné, ohrozujú nás a nemôžu nič
obnoviť, uzdraviť ani zachrániť. Nie sú zárukou nášho šťastia ani prosperity,
ale skôr nových problémov. Hriech je hranica, ktorú nie je možné prehliadať.
Hriech nemožno tolerovať ani ho podporovať, lebo sa nám to vždy pomstí, a
nielen nám...
Keď sa vytráca úcta k Bohu, vytráca sa aj úcta k človeku. Desatoro Božích prikázaní platí i keby všetky
parlamenty sveta a celosvetové organizácie odhlasovali a vyhlasovali niečo
iné, ako sa to v súčasnosti, žiaľ, deje v mnohých národných, štátnych i
nadnárodných parlamentoch a organizáciách. Tento zmätok v hodnotách spôsobuje
to, že ľudia strácajú orientáciu.
Všetko sa nám čoraz viac zamotáva a my niekedy
upadáme do smútku, samoty, bolesti... Nevieme ako ďalej. V zmysle falošnej
progresivity tápame a blúdime a nevieme, akú Cirkev, akú spoločnosť chceme
budovať a akú vlastne budujeme, čo nám to prináša a čo to prináša ľuďom
okolo nás. Boj proti Bohu, proti morálke, proti prirodzenému poriadku, proti
prírode, kultúre, tradícii, rodine, to sa nám nemôže nikdy vyplatiť, vždy to má
tragické dôsledky.
Želajme si, aby sa nám darilo budovať
spoločnosť, ktorá rešpektuje prirodzený poriadok, aby sme život stavali na
pravej Láske a skutočnom Dobre. Ak to nepochopíme my, ktorí sa pokladáme
za kresťanov, kto to môže pochopiť?! A sme ešte soľou a svetlom sveta?
Ľudovít Košík
::
Rozhovor s autorom: Kresťanstvo
vybudovalo Európu.
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto
stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
„Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie“ (Lk 12, 51).
OdpovedaťOdstrániťRozdielnosť názorov je prirodzená. Ide však o to, čo je predmetom sporu, teda na čom nám záleží, čo považujeme za dôležité. Sú to otázky zmyslu života? Alebo sa dávame rozdeľovať na základe falošných dôvodov a podenkových tém, v záujme niekoho cudzieho?!