ANTIKVARIÁT
Lev Nikolajevič Tolstoj:
Kreutzerova sonáta a iné novely
Bratislava, Tatran, 1976
L. N. Tolstoj je známy hlavne ako autor veľkých románov (Vojna a mier, Anna Kareninová, Vzkriesenie), jeho tvorba je však omnoho pestrejšia a patria do nej aj kratšie prózy, ktoré rozširujú a doplňujú autorov umelecký a mysliteľský profil i našu vedomosť o ňom. Recenzovaný zväzok obsahuje päť noviel a noveliet: Rodinné šťastie, Diabol, Otec Sergij, Francoise, Kreutzerova sonáta. Podľa redakčnej poznámky na prebale knihy je ich ústrednou témou láska v priestore rozmanitých podôb ľudského spolužitia. Žiada sa dodať, že tu predovšetkým ide o problematiku mravnosti, respektíve otázku uplatňovania mravného imperatívu vo vzťahu k ľudskej sexualite a manželstvu.
Novela Rodinné šťastie hovorí
o hľadaní a nachádzaní pravého šťastia, o ľudskom dozrievaní,
ktoré je konfrontované s nádejami i pokušeniami. Manželstvo nestojí
na zaľúbenosti, potrebuje pevnejší základ, základ lásky, dôvery a pokoja.
Protagonista príbehu konštatuje: „Našiel som to, čo je potrebné pre šťastie.
Tichý, osamelý život v našej dedinskej samote, možnosť robiť ľuďom
dobro...“ Jeho žena našla šťastie, keď do jej duše vstúpil „nový cit
lásky“ k deťom a k manželovi.
Próza Diabol poukazuje na to, že
zahrávanie sa so zlom je nebezpečné, s diablom neradno vyjednávať, lebo je
silnejší a prefíkanejší ako človek. Otázka dobra a zla je kľúčová aj
v novele Otec Sergij. Cesta k Bohu býva tŕnistá, úsilie
o svätosť je vždy spojené s ťažkosťami, pokušeniami a vnútorným
zápasom. Knieža Kasatskij – na prekvapenie mnohých – odišiel do kláštora za
mnícha. Stal sa z neho otec Sergij, ale to bol iba začiatok jeho duchovnej
cesty. Až keď sa prestal spoliehať na ľudí, dbať na ich mienku a očakávať
vďačnosť či odmenu, začal sa v ňom prejavovať Boh... Francoise,
najkratšia próza výberu, inak parafráza na Maupassantovu novelu zo života
prístavných žien, vyjadruje autorovo chápanie kresťanskej lásky, ktorá znamená
prejavenie a zároveň potvrdenie dôstojnosti človeka.
Najvýraznejšou prózou knihy je Kreutzerova
sonáta – novela o láske a nenávisti, o vzťahu poznačenom
žiarlivosťou a neverou, o manželskom zväzku, v ktorom prevládlo
zlo, čo napokon vyústilo do tragédie. Súčasťou tohto literárneho príbehu je
odkaz na rovnomenné hudobné dielo Ludwiga van Beethovena. Inšpirácia umením sa
v tomto prípade ukázala ako prínosná (poznamenajme, že Tolstého novelou sa
zas inšpiroval Leoš Janáček, a tak vznikla triáda umeleckých výtvorov,
ktoré možno vnímať aj v kultúrno-historickom kontexte).
Dielo Leva Nikolajeviča Tolstého prináša
dôležité posolstvo, nastoľuje závažné spoločensko-etické témy a spracúva
ich spôsobom, ktorý je podnetný a esteticky i myšlienkovo
obohacujúci. Preto i dnes stojí za pozornosť, ba viac: zaslúži si
sústredené čítanie a poctivú reflexiu.
Ján Maršálek
::
Recenzujeme beletriu:
Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Idiot
Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.