O pravej realite

 

Rio Preisner: Trialogy o toleranci, skutečné skutečnosti a Evropě

Praha, Cherm, 2016

Český filozof, esejista, básnik, prekladateľ Rio Preisner (1925–2007) vyštudoval germanistiku a anglistiku, po ukončení vysokoškolských štúdií pracoval ako učiteľ, redaktor a prekladateľ. V rokoch 1952–54 vykonával službu v PTP. V roku 1968 sa s rodinou nevrátil z dovolenky v Juhoslávii a cez Rakúsko a Nemecko odišiel do USA, kde pôsobil ako pedagóg-germanista, neskôr v pozícii riadneho profesora. Je autorom množstva filozofických, esejistických a básnických diel (Kritika totalitarizmu, Kultúra bez konca, Česká existencia, O živote a smrti konzervativizmu, básnický súbor Visuté mosty a ďalšie).

Trialógy, ktoré R. Preisner začal písať na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, sú komponované ako rozsiahle rozhovory medzi tromi študentmi: socialistom, liberálom a konzervatívcom. Pravda, autor nezaprel svoju ideovú orientáciu, bol zásadovým katolíckym intelektuálom, preto je konzervatívna línia týchto rozhovorov literárne, filozoficky, argumentačne najsilnejšia, najlepšie prepracovaná; a z nášho pohľadu si zaslúži najväčšiu pozornosť.

Predmetné vydanie obsahuje päť trialógov: O celách a zámcích v říši tolerance, O skutečné skutečnosti, O přírodě, démonech a hospodářství, Od moderny k postmoderně, Evropa, Rusko, světovláda a opuštěnost křesťana. Ide o ich prvé knižné publikovanie. Súčasťou zväzku je doslov Jana Šulca, fragmenty z rozhovoru s R. Preisnerom (rozhovor sa udial v roku 1992, pripravil ho Miloš Doležal), edičná poznámka a stručný medailón o autorovi.

J. Šulc výstižne charakterizuje životné postoje a tvorbu R. Preisnera, píše o jeho mimoriadnej rozhľadenosti, sčítanosti a širokej vzdelanosti, ku ktorej dospel z veľkej časti samoštúdiom v časoch socializmu, keď boli možnosti bádania značne obmedzené, spomína popritom niektoré drobné epizódy, dotvárajúce obraz Preisnera ako mysliteľa a obhajcu tradičných hodnôt (po skončení Druhého vatikánskeho koncilu so slzami v očiach povedal, že zrušením latinskej liturgie dal koncil zelenú likvidácii kresťanstva; o desaťročia neskôr, keď uvidel v obchode muža s vlasmi prefarbenými nazeleno, zareagoval slovami, že je to znak konca západnej civilizácie). A pripomeňme ešte aspoň jednu myšlienku zo spomenutého rozhovoru – jeho reakciu na silnejúce herézy, socialistické utópie a sekularizmus (prekladáme z češtiny): „Dnes treba byť soľou zeme, byť slaný skrz-naskrz, byť ako krištáľ. Ono to nie je jednoduché, ale čo dnes nie je čisté, nevydrží...“

Preisnerove texty sú percepčne náročné, vyžadujú od čitateľa istú pripravenosť a sústredenosť, ochotu predierať sa húštinou myšlienok, postrehov, námietok, poznámok a odkazov, vyžadujú takrečeno prijatie pozvania na „sympózium“ o vážnych náboženských, filozofických, kultúrnych či politických témach. Zrejmou ambíciou autora bolo ukázať a osvetliť „skutočnú skutočnosť“ v protiklade s omylmi aj klamstvami novovekého myslenia.

V trialógoch čítame, že „konzervativizmus je nemysliteľný bez viery v metafyzický zmysel dejín“, inak ide len o napodobeninu konzervativizmu. Ak z úvah o živote vylúčime „mystérium stvorenia“, prídeme k absurdnosti vesmíru a všetko sa začne rozplývať v relativizme, stratíme pôdu pod nohami. Inak povedané: „Bez transcendencie skončí všetka stvorená skutočnosť i so svojimi dejinami v čiernom otvore ničoty.“

V trialógu Od moderny k postmoderně R. Preisner z pozície konzervatívca v niekoľkých bodoch pomenúva prejavy prebiehajúcej svetovej revolúcie: 1. demontáž cirkvi a kresťanstva; 2. vyhladzovanie ľudí na celom svete centrálne organizovaným potratárstvom; 3. demontáž rodiny; 4. devastácia všetkých druhov umenia; 5. zdeformovanie školského systému, ktorý vychováva mládež tak, aby v tom všetkom videla boj za ľudské práva. Tu autor naozaj pregnantne zachytil hlavné črty autodeštrukcie postmodernej spoločnosti opierajúcej sa o falošné chápanie ľudských práv a falošný humanizmus, ktorý v dôsledku človeka neguje, a to z nízkych ideologických a politických pohnútok, „v mene džungle, humusu“.

Ľudia dnes nechcú uctievať Boha, zato bežne uctievajú bôžikov a démonov. Ale konzervatívec v trialógoch zdôrazňuje, že kresťan nie je, respektíve nemal by byť pokrytec ani dialektik, jeho poslaním je pevne a jednoznačne uplatňovať vieru v Ježiša Krista, nepodliehať dobovým manierom a sekularizačným tendenciám – o to viac, že aj v Cirkvi sú zreteľné prejavy krízy.

Dialogická forma rozpravy má vo filozofii dlhú tradíciu. Umožňuje pozrieť sa na vec z viacerých strán, prehĺbiť poznanie a chápanie problému, má však svoje limity. Ako čítame, dialóg „môže vytýčiť styčné body a zásadné rozdiely, ale nemôže vyriešiť spor“. R. Preisner, vedomý si veľkosti sporu našich čias, ktorý nadobudol obludné rozmery „neviditeľného gulagu postmoderny“, vidí cestu nádeje v poctivej filozofii, v rýdzom konzervativizme a v úprimnom hľadačstve Pravdy, hľadačstve rešpektujúcom overené hodnoty a pevné orientačné body, pričom v jeho chápaní pravým stredom ľudských dejín je vtelené Slovo – Ježiš Kristus, ktorého vláda je bez konca.

 

Ján Maršálek

::

Uvažujeme o stave sveta:

Spoločnosť bez svetla

Úvahy o etike a mravnosti

Spoločnosť bez hanby

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.