Manuel Sattelberger |
Karol Dučák: Milý Manuel, s
potešením oznamujem čitateľom, že si bol vysvätený za kňaza Katolíckej cirkvi.
Počas nášho predchádzajúceho rozhovoru v roku 2016 si ešte nebol kňazom. Bol si
vtedy trvalým diakonom. Keď som sa Ťa vtedy, pred ôsmimi rokmi, pýtal, či by si
sa mohol stať kňazom, nevylučoval si túto možnosť, ale upozornil si na to, že
nemáš úplné akademické vzdelanie, ktoré je na to potrebné. Opakovane si
zdôrazňoval, že sa cítiš byť naplnený ako diakon, ale že možnosť stať sa kňazom
v prípade, že Ťa „Cirkev“, teda biskup, povolá, a aj s Tvojou neúplnou
akademickou prípravou Ťa uzná a prijme ako vhodného kandidáta na kňazstvo, si
neodmietal. Ako si vtedy sám poznamenal, je to možné s dišpenzom kánonického
práva a takéto prípady sa už vyskytli. Keď som v marci 2020 končil svoju prácu
v Rakúsku, dozvedel som sa od Teba, že Cirkev má záujem, aby si sa stal kňazom
a v tomto smere už boli podniknuté isté kroky. Preto som bol veľmi rád, keď som
sa pred dvoma rokmi dozvedel, že si bol vysvätený za kňaza. Aká bola Tvoja
cesta od diakona ku kňazstvu? Môžeš to aspoň stručne opísať?
Manuel Sattelberger: Milý Karol! Za kňaza som bol vysvätený na slávnosť sv. Petra a Pavla, 29. júna 2022, v Katedrále St. Pölten. Tejto vysviacke predchádzalo dvojročné obdobie štúdia a seminára. Bolo mi umožnené urobiť si teologické nadstavbové štúdium na Katolíckej univerzite diecézy Linz a navštevovať kňazský seminár vo Viedni, ktorý združuje kňazské semináre diecéz St. Pölten, Viedeň a Eisenstadt. Na mojej ceste ku kňazstvu ma celkom výnimočným spôsobom sprevádzal pomocný biskup Dr. Anton Leichtfried, svätiaci biskup diecézy St. Pölten. Diecézny biskup Dr. Alois Schwarz udelil svoje požehnanie mojej ceste ku kňazstvu. Popri štúdiu, ktoré padlo do obdobia „Corony“, som zostal aktívny ako dušpastier vo farskom združení Enns-Donau-Winkel. To, ako som za ten čas všetko zvládol, je pre mňa stále zázrak!
K. Dučák: Veľmi sa teším
z Tvojho kňazstva. Neviem prečo, ale od začiatku našej známosti v roku
2014 som si želal, aby si sa stal kňazom, pretože som vždy obdivoval tvoju
pokornú, trpezlivú, láskavú a horlivú oddanosť službe Bohu. Srdečne Ti
blahoželám k Tvojej kňazskej vysviacke. Nech Ti Pán dá milosť verne vytrvať v
jeho službe a mať otvorené srdce pre všetkých ľudí. Nech je Tvoj pastoračný
život veľkou oslavou Boha a službou lásky k blížnym.
M. Sattelberger:
Aj ja som šťastný, že môžem byť kňazom PRE Boha a ľudí! Som veľmi rád kňazom
a dúfam, že sa svojím spôsobom môžem dotknúť mnohých ľudí vo vedomí, že je
to vždy sám Boh, kto sa dotýka ľudských sŕdc. S veľkým zaujatím som bol
pastoračným asistentom a učiteľom náboženstva a od roku 2013 rovnako zanieteným
diakonom. Teraz smiem pôsobiť ako kňaz vo Waldvierteli, vo farnostiach
Zwettl-Stadt, Friedersbach a Großglobnitz.
K. Dučák: Dlhoročná
diakonská služba Ti určite pomohla na začiatku Tvojej kňazskej služby. Veď si
často asistoval na svätých omšiach, kázal, vysluhoval niektoré sviatosti a tiež
sväteniny (napríklad pohreby), učil si náboženstvo atď. Obohatili Ťa tieto roky
diakonskej služby?
M. Sattelberger:
V každom prípade! Aj ako kňaz stále zostávate diakonom. Kňazská vysviacka
„nezmazáva“ diakonskú službu, ale stavia ju na zvlášť výnimočnú, kňazskú
úroveň! Som veľmi vďačný za mojich deväť rokov diakonátu. V týchto časoch ma
veľa naučil emeritný farár Mons. Johann Zarl, môj duchovný vzor. Veľmi ma
povzbudil. Bez neho by som dnes nebol kňazom!
K. Dučák: Priznám sa, že
som obdivoval niektoré Tvoje aktivity, keď si bol diakonom. Napríklad bábkové
divadlo. Najprv som bol skeptický. Pomyslel som si: bábkové divadlo v treťom
tisícročí, keď deti majú k dispozícii mobilné telefóny, počítače, televízory a
všetky výdobytky techniky? Ale potom som ťa raz videl v akcii a bol som
prekvapený nadšením detí počas Tvojho vystúpenia. Bol som vlastne šťastný,
pretože sám sa hnevám, keď deti dnes trávia veľa hodín pred mobilmi, počítačmi
a televízormi, a klasická kultúra upadá. Budeš pokračovať v bábkovom divadle
aj ako kňaz?
M. Sattelberger:
Ručne vedené bábky deti fascinujú! Aj v dobe moderných médií je interakcia
medzi bábkami a deťmi nenahraditeľná. Žiaden počítač, žiadna umelá inteligencia
to nedokáže. Bábky – maňušky využívam dodnes, najmä v katechéze pre malé deti.
Teraz mám dokonca „biblické“ postavy.
K. Dučák: Aké sú Tvoje
dojmy a skúsenosti v novej pozícii? Cítiš sa ako kňaz šťastný?
M. Sattelberger:
Často som si predstavoval, aké dobré by bolo byť kňazom. Dlho som si myslel, že
táto služba je pre mňa „príliš veľká“. Ale človek rastie v úlohách a službách.
Netreba podceňovať ani milosť zasvätenia. Cítim, že Ježiš je konateľ a že ma
používa ako nástroj. Áno, som šťastný dušpastier a kňaz!
K. Dučák: Pokiaľ viem,
nebol si jediným trvalým diakonom, ktorý bol neskôr vysvätený za kňaza. Koľko
vás bolo?
M. Sattelberger:
V roku mojej vysviacky sme boli dvaja stáli diakoni, ktorí boli neskôr
vysvätení za kňazov. Môj spolubrat Peter Neugschwandtner pôsobil ako diakon
ešte dlhšie ako ja. Celkovo sme boli piati kandidáti pre diecézu St. Pölten.
Rozmanitá skupina s rôznym zázemím, vzdelaním a životnými skúsenosťami.
K. Dučák: Pretrváva
nedostatok rakúskych kňazov dodnes alebo sa situácia aspoň čiastočne zlepšila?
M. Sattelberger:
Nerád hovorím v „nedostatkovom jazyku“. Kňazov je, žiaľ, menej, v Cirkvi a
spoločnosti sa toho mnoho zmenilo. Rád by som cez svoje nadšenie byť kňazom
motivoval iných ľudí, aby sa stali kresťanmi, a tiež aj kňazmi. Nemôžeme
„robiť“ povolania, našou úlohou je modliť sa za kňazov, diakonov a dobré
rodiny. Je pre mňa veľmi dôležité, aby sa cirkevné a duchovné povolania
nerozdeľovali, ale je vždy lepšie spolupracovať a spolupôsobiť na výške očí a
sŕdc pre dobro ľudí, pre budovanie Cirkvi!
K. Dučák: Čo Ťa čaká v
najbližšej budúcnosti?
M. Sattelberger:
Od 1. septembra 2023 som kaplánom vo Waldvierteli. Prvý rok ako kňaz som mohol
stráviť v mojej „starej“ farnosti, aby som mohol všetko dobre odovzdať. V lete
2023 som si zbalil kufre a presťahoval sa z Mostviertelu do Waldviertelu.
Rozlúčka so St. Valentínom a okolím mne aj ľuďom padla veľmi zaťažko. Vlastne
je to jasné, ak tam žijete a pracujete 19 rokov. Mnohých „zarazilo“ moje
preloženie – prečo meniť dobrý tím, najmä vo fáze budovania farského združenia?
Dokázal som sa dobre rozlúčiť, ale pretieklo veľa sĺz. S otvorenými rukami,
srdcom a veľkou dôverou som bol prijatý do farnosti Waldviertel.
K. Dučák: Aké je Tvoje
najväčšie osobné želanie do budúcnosti?
M. Sattelberger:
Nemám žiadne veľké želania. Želám si, aby sa nám bez ohľadu na to, kde nám
dovolia pôsobiť, podarilo žiť a kráčať v Ježišových stopách, pozerať sa na
jeho ruky a potom cítiť, kde sú potrebné naše pomocné ruky a naše modlitby.
K. Dučák: Chcel by si
niečo odkázať čitateľom na Slovensku, ale aj v Tvojej vlasti, Rakúsku?
M. Sattelberger:
Prajem všetkým čitateľkám a čitateľom hojné Božie požehnanie a veľa nádeje, že
Cirkev má budúcnosť, pretože nám ju Ježiš prisľúbil! Prosím, modlite sa za nás,
kňazov! Prosím, modlite sa za živé farnosti! Pomôžte vy sami a angažujte sa
podľa vašich možností, aby sa mohla zveľaďovať Cirkev v Rakúsku, na Slovensku,
na celom svete! Boh Vám žehnaj!
K. Dučák: Ďakujem za
rozhovor.
::
Staršie rozhovory s M. Sattelbergerom:
Cirkev
v Rakúsku dnes a zajtra
Dôverujem
Svätému Duchu v Cirkvi
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Zo slov M. Sattelbergera vanie viera – a dôvera v pôsobenie Svätého Ducha v Cirkvi...
OdpovedaťOdstrániťModlime sa dobrých kňazov. Sú nenahraditeľní!
Súhlasím a ďakujem za uverejnenie článku. Úprimne Pán Boh zaplať!
Odstrániť