Neslúžme Molochovi

 

Vlado Gregor

Blíži sa ďalšie, už osemdesiate, výročie Slovenskej národnej pohromy, a zase sa bude slúžiť Molochovi. Tento dávny Boh sa vyznačoval tým, že požieral deti svojich ctiteľov. Čo sa u nás dialo počas povstania v roku 1944, to bola totálna dezorganizácia štátu a množstvo zbytočných obetí, takže nemajte moje slová za príliš tvrdé.

Treba byť kritický, aj voči Cirkvi, aj voči národu, ale nemali by sme bojovať proti vlastnej podstate... Pred niekoľkými dňami (16. augusta) sa konala spomienka na výročie skonu Andreja Hlinku. Z politických predstaviteľov neprišiel nikto a ani z cirkevných nikto neprišiel spomenúť si na svojho spolubrata. Likvidujeme si sebaúctu a aj úctu k vlastnému sedembolestnému národu. O čo sa potom máme oprieť? Nielen my, ale aj naša mládež? Kajajme sa, my dospelí, tváriaci sa úctyhodne, poľutujme samých seba a aspoň sa pokúsme zmeniť sa.

Niečo podobné, ako sa deje na Slovensku, sa deje aj v celosvetovom rozmere Cirkvi. Rúhania olympijských rozmerov sú odsudzované len tak, aby sa nepovedalo. Oná strata sebaúcty je markantná vo všetkých sférach všeobecnej Cirkvi a aj v jednotlivých katolíckych národoch a spoločenstvách.

Je isté, že na globálneho ducha – neducha treba pružne reagovať, ale treba aj odsúdiť zneužívanie tohto pochybného ducha na nezmyselné a ničiace extrémy, zvonku aj zvnútra. Žiaľ, akýsi prístup – neprístup sa uplatnil aj na Druhom vatikánskom koncile, keď toto zhromaždenie jasne neodsúdilo vtedy sa mohutne rozmáhajúcu komunistickú ideológiu a neprispelo k tomu, aby bol pacem in terris (pokoj na zemi) nostra aetate (v našich časoch), následky toho sa prejavujú až doteraz.

Svetová vojna a následná apokalypsa sú na spadnutie a my sa tvárime, že všetko je v poriadku, že sme easy a cool a treba sa ešte viac prispôsobiť tomuto svetu.

Zmilujme sa konečne sami nad sebou!

Vlado Gregor

::

Prečítajte si: Aká je naša prognóza.