Nie liturgickým bojom!

 

Karol Dučák

V Rímskokatolíckej cirkvi máme už niekoľko desaťročí riadnu formu rímskeho rítu, ktorá má takmer monopolné postavenie v liturgii, ale aj staršiu (mimoriadnu) formu rímskeho rítu (usus antiquior), ktorá je v liturgii Cirkvi zastúpená v nepatrnej miere. Pritom odporcovia riadnej formy rímskeho rítu už dlhé roky volajú po návrate Rímskokatolíckej cirkvi k mimoriadnej forme rímskeho rítu. Niektorí kultivovane, a tí si zaslúžia úctu a rešpekt aj u oponentov. K takým patrí na Slovensku o. Ľubomír Urbančok.

Sú však aj neúnavní „tradicionalistickí partizáni“ (ako ich nazval o. Urbančok), ktorí využívajú každú možnú príležitosť na zákerné útoky proti prívržencom riadnej formy rímskeho rítu. Vodu na mlyn im ženie aj súčasný pápež František svojimi kontroverznými rozhodnutiami, smerujúcimi k obmedzeniu možností slávenia svätej omše a sviatostí podľa mimoriadnej formy rímskeho rítu, pravda s výnimkou rehoľných kongregácií a spoločenstiev zasvätených mimoriadnej forme rímskeho rítu (ide napríklad o Kňazské bratstvo sv. Petra, Inštitút Dobrého Pastiera či Inštitút Krista Kráľa), ktorým obmedzenia nehrozia.

V roku 2022 pápež František pred inštruktormi a študentmi Pápežského liturgického inštitútu v Ríme opakovane vyjadril svoje znepokojenie nad tým, že latinské omšové spoločenstvá „rozdeľujú Cirkev, odporujú reformám Druhého vatikánskeho koncilu a politizujú liturgiu“ (meitler.com).

Lenže je to naozaj tak? Sú latinské omšové spoločenstvá vskutku takou hrozbou pre našu Cirkev? Sotva. Fakty totiž hovoria niečo iné. Latinské omšové spoločenstvá majú zatiaľ minimálne zastúpenie v Rímskokatolíckej cirkvi, takže v žiadnom prípade nemôžu ohroziť takmer monopolné postavenie riadnej formy rímskeho rítu.

Krajinou s najväčším počtom svätých omší v mimoriadnej forme rímskeho rítu sú bez konkurencie Spojené štáty. Podľa jedného zdroja z júla roku 2021 tieto sväté omše slúžili kňazi v USA v 657 farnostiach, z ktorých 49 spravovalo Kňazské bratstvo svätého Petra (FSSP), ďalších 32 iné kongregácie či kňazské združenia, a ostatné sväté omše v mimoriadnej forme rímskeho rítu slúžili diecézni kňazi alebo sa pri nich konkrétne neuvádzal pôvod celebranta. Pritom „657 farností predstavuje menej ako 4 % z približne 17 000 amerických katolíckych farností“ (cath.ch).

Usus antiquior teda predstavuje vskutku marginálnu záležitosť liturgie Rímskokatolíckej cirkvi v Spojených štátoch. Veď sväté omše v mimoriadnej forme rímskeho rítu „tvoria iba 0,97 % z celkového počtu omší v USA...“ (christianitas.sk). Pritom práve Spojené štáty sú najväčšou tradicionalistickou baštou na svete. Podľa už citovaného zdroja zo 16. mája 2022 až „40 % všetkých latinských omší je celebrovaných v Spojených štátoch“ (meitler.com).

Druhou najvýznamnejšou tradicionalistickou krajinou vo svete a najvýznamnejšou v Európe je Francúzsko. Až 20 percent všetkých omší v mimoriadnej forme rímskeho rítu v celosvetovom meradle „je celebrovaných vo Francúzsku“ (meitler.com). Lenže aj vo Francúzsku má usus antiquior nepatrné zastúpenie v liturgii Rímskokatolíckej cirkvi. Podľa jedného zdroja z roku 2021 bolo v tej dobe vo Francúzsku približne 60 000 tradičných veriacich (porov. lanef.net). Ak si uvedomíme, že vo Francúzsku so 68 miliónmi obyvateľov žilo v tej dobe približne 47 miliónov pokrstených katolíkov, je počet tradičných veriacich vskutku len kvapkou v mori.

V mnohých krajinách sveta sú sväté omše v mimoriadnej forme rímskeho rítu ešte vzácnejšie. Patrí k nim aj naše Slovensko. Na Slovensku je celkove 2627 rímskokatolíckych kostolov (dnes24.sk). V takmer všetkých rímskokatolíckych kostoloch na Slovensku sa slávia sväté omše v riadnej forme rímskeho rítu. Usus antiquior je na Slovensku raritou. Podľa údajov Spolku latinskej omše sa sväté omše v mimoriadnej forme rímskeho rítu slávia na Slovensku len v troch kostoloch a jednej kaplnke. (spoloklatinskejomse.sk).

A podobná situácia ako na Slovensku je v mnohých iných krajinách sveta. Mimoriadna forma rímskeho rítu teda ostáva nepatrnou, marginálnou záležitosťou v Rímskokatolíckej cirkvi. Akékoľvek žabomyšie vojny prívržencov riadnej a mimoriadnej formy rímskeho rítu sú teda búrkami v pohári vody a prinášajú Katolíckej cirkvi viac škody ako úžitku.

Je potrebné si uvedomiť jedno: ak sú obe formy rímskeho rítu od Boha – a niet dôvod o tom pochybovať – zachránia sa samy a nie je potrebné zvádzať kvôli nim liturgické boje, ktoré rozbíjajú Katolícku cirkev zvnútra.

Akékoľvek rozhodnutia Svätého stolca smerujúce k obmedzeniu možností slávenia svätej omše a sviatostí podľa mimoriadnej formy rímskeho rítu sú kontraproduktívne a môžu priniesť opačný efekt na princípe akcie a reakcie. A podobne aj partizánska vojna „tradicionalistických partizánov“ proti riadnej forme rímskeho rítu prináša opačný efekt, pretože vyvoláva nevôľu a pohoršenie ich oponentov, ktorí tvoria drvivú väčšinu Rímskokatolíckej cirkvi. Akékoľvek deštruktívne úsilie prinesie len a len deštruktívne dôsledky.

Skôr by bolo potrebné akceptovať úsilie takých predstaviteľov Cirkvi ako kardinál Sarah, ktorý požaduje koexistenciu a vzájomné obohacovanie oboch liturgických foriem. Nemôže byť predsa neprekonateľným problémom realizovať niektoré kroky, ktoré navrhuje kardinál Sarah, napríklad vytvorenie nového, spoločného kalendára sviatkov, ktorý by umožňoval, aby sa pri sv. omšiach v oboch formách rímskeho rítu používali „v každý deň rovnaké čítania“ (lifenews.sk).

Nemôže byť neprekonateľným problémom umožniť tým veriacim, ktorým to zdravotný stav dovoľuje, prijímať Eucharistiu kľačiac. Bolo by zaiste nezmyslom nútiť prestarnutých ľudí, alebo veriacich, ktorí majú vážne poruchy pohybového aparátu, prípadne sú pripútaní na invalidný vozík, aby si kľakli počas prijímania Eucharistie, lenže tým ľuďom, ktorí nemajú zdravotné problémy a môžu si kľaknúť, je potrebné umožniť prijímať Eucharistiu kľačiac.

V každom prípade si však musíme zvyknúť na to, že budeme mať v kostoloch pri svätom prijímaní veriacich, ktorí budú podľa svojho zdravotného stavu prijímať Eucharistiu posediačky či postojačky, ale aj takých, ktorí budú prijímať Eucharistiu kľačiac. V mnohých kostoloch je tomu tak už dnes.

Takisto nemôže byť neprekonateľným problémom zabezpečiť, aby po premenení zostali spojené tie prsty celebranta, ktoré sa dotýkali hostie. A takto by sa dalo pokračovať ešte dlho.

V každom prípade je povinnosťou nás všetkých, ktorí odmietame rúcať Katolícku cirkev zvnútra, čo najenergickejšie bojovať proti fanatikom oboch táborov, ktorí rozpútavajú liturgické boje, pretože jedni i druhí škodia Katolíckej cirkvi viac ako jej vonkajší nepriatelia. Nezabúdajme na to, že kto seje vietor, zožne búrku.

 

Karol Dučák

::

Rozhovor s autorom: Bojujme za zachovanie kresťanských a národných koreňov.

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.