Svedectvá o povstaní

 

Martin Lacko (zost.): Partizánske zločiny v pamäti národa
(Príbehy z rokov 1944–1945)

O. z. Múzeum ozbrojených zložiek 1939–1945, Partizánske, 2024

Povstanie z roku 1944 – už osemdesiat rokov oficiálne oslavované, stavané na piedestál, vyhlasované div nie (alebo aj áno) za najväčšiu udalosť našich národných dejín. Ale výpovede svedkov i holé fakty vytvárajú inakší obraz: nie plochý, nie zúžený, nie čiernobiely. V celkovom obraze povstania nechýbajú zmätky, prejavy pomsty, trestné činy, nevinné obete na oboch stranách konfliktu... Historickú pravdu nemožno vyretušovať, a ak, tak iba dočasne.

Historik Martin Lacko v úvode publikácie, ktorú zostavil z niekoľkých svedectiev o výčinoch a zločinoch partizánov, okrem iného píše: „Bez pochýb, v povstaleckej armáde bola väčšina čestných mužov, vojakov, ktorým išlo len o boj proti Nemecku, o skoršie skončenie vojny, alebo len poslúchali rozkazy svojich veliteľov. S povstaním je však úzko spojený aj tzv. partizánsky odboj... A práve s pôsobením partizánskych jednotiek sú spojené rôzne odvrátené javy povstania ako krádeže, lúpeže, násilnosti, teror, ba aj masové politické vraždy a zločiny proti ľudskosti.“ Napokon, na kontroverznosť povstania poukazuje i to, ako bolo v priebehu času nazývané – spočiatku šlo o „puč“, resp. protištátnu rebéliu, ale po „februárovom víťazstve pracujúceho ľudu“, keď si moc v štáte uzurpovali komunisti, „nariadila Slovenská národná rada ako oficiálny názov Slovenské národné povstanie“.

M. Lacko v úvodnej štúdii stručne objasňuje danú problematiku, približuje životné osudy siedmich pamätníkov, ktorých spomienky sú zahrnuté v knihe, ale i osudy páchateľov, teda tých, ktorí sa v čase povstania dopustili zločinného konania, pripomínajúc zároveň úlohu a význam historického bádania: „Historik sotva môže prijať jednostranné, sploštené, politicky naoktrojované hodnotenie vnútorne tak komplikovaných javov ako vojna a partizánska činnosť. A práve tento dôvod, pripraviť pohľady ‚z druhej strany‘, osvetliť klbko zamotaných dobových udalostí, bol motiváciou i k príprave tohto dielka.“

Jednotlivé výpovede obsahujú nemálo závažných informácií. Slová o udávaní, falošných obvineniach, zlodejstvách, týraní a vraždách musia pohnúť každým, kto nemá umŕtvené svedomie. A pritom, ako konštatuje zostavovateľ publikácie, „ani jeden zo strojcov či spolupáchateľov tu spomenutých partizánskych zločinov nebol nikdy potrestaný, súdený, ba ani vyšetrovaný“.

Je v záujme pravdy a spravodlivosti, aby sme o povstaní z roku 1944 – akokoľvek ho nazývame – hovorili vecne a úprimne, aby sme nepodľahli vplyvu krikľúňov a manipulátorov usilujúcich sa o deformovanie historického povedomia a falšovanie dejín. Násilná smrť nevinného človeka, bez ohľadu na jeho národnú, náboženskú či politickú príslušnosť, je vždy ťažkým previnením proti človečenstvu aj proti Bohu.

 

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Odvrátená strana povstania

Útek z masového hrobu

Jedna z podôb povstania

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.