Nedeľné slovo (287)

 

V duchu a pravde

„Milovaní, radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva. Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej, alebo zločinec, alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom.“ (1 Pt 4, 13–16)

Neviditeľný Boh sa zjavil v Ježišovi Kristovi. Pôvodca a vládca všetkého, ktorého tu na zemi nemôžeme vidieť, takto ukázal svoju tvár a otvoril nám cestu do Božieho kráľovstva. Ako píše apoštol Pavol v Liste Rimanom, táto cesta znamená „vzájomné budovanie“ dobrého diela, formovanie dobrého života v spravodlivosti, pokoji a radosti (porov. Rim 14, 17–18).

Božie kráľovstvo je život – v každom čase i mimo času. Má byť teda aj v nás a medzi nami: „Ježiš učil, že život je čosi, čo sa nezastavuje na hranici svitania či súmraku, práce či spánku, ba ani na hranici smrti. Učil nás, že všetko v našom živote má svoj význam. V chaose života, vecí, udalostí a zdanlivých náhod nám ukazoval Boží poriadok“ (Ján Chryzostom Korec: Rok nad evanjeliom).

Práve prijatie „Božieho poriadku“, jeho ohlasovanie a uplatňovanie rozširuje priestor onoho kráľovstva, ktorého hľadanie je našou prvoradou úlohou. Pravdaže, Božie kráľovstvo bude nastolené aj bez nášho pričinenia, ale je v našom vlastnom záujme, aby neprišlo mimo nás, aby sme neboli z neho vylúčení.

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúce: Nedeľné slovo (286).