O víruse po víruse

 

Martin Jančuška

Vírusové ochorenie nazvané Covid-19 sa prehnalo celou Európou, ba celým svetom nielen ako zlý duch, ktorý vystraší človeka, ale ako orkán, ktorý po sebe zanechal nielen mŕtvych, z ktorých mnohí nemuseli zomrieť, ale i rozvrátené hospodárstvo a priateľstvá.

Pýtam sa, nie ako laik, ale ako lekár: Čo si zač, vírus spôsobujúci ochorenie Covid-19? A ako si sa k nám dostal?

Každý štát na svete si pripravil o milióny dolárov. Spôsobil si zdravotníctvu nevyčísliteľné dlhy, ktoré i bez tvojho pričinenia zdravotníctvo malo. Do svojho tímu si povolal tých, ktorí mali proti tebe bojovať. Nieže niektorí z nich, ani nie mnohí, skoro všetci spanikárili, mnohí sa dali podplatiť a poslušne ti slúžili ako ovce, ktoré stratili pastiera.

A čo virológovia, epidemiológovia, hygienici? Kde boli, keď mali rázne pozdvihnúť svoj odborný hlas? Mnohí pred kamerami trepali jalové nezmysly, a tých pár čestných mocní tohto sveta umlčali a trestali.

Je podozrivé, že doslova v priebehu niekoľkých hodín si sa rozšíril po celom svete, ako aj zvesť o tebe. Dejiny medicíny takú rýchlosť nepoznajú. Už tu klíči podozrenie, že ti v ceste a rozšírení niekto pomáhal.

Aby si bol účinnejší, opečiatkovali ťa hneď na začiatku označením „smrteľný“. Ak sa pozrieš na vtedajšie mediálne výstupy, budeš možno prekvapený, čo všetko sa o tebe hneď na začiatku písalo. A máme tu ďalšie podozrenie. Masmédiá! Takmer všetky bez rozdielu kvákali tú istú pesničku. A odborníci? Vystrašene mlčali.

Ale ak si spomínaš, objavili sa aj názory hovoriace, že na tvrdeniach o tvojom pôvode niečo nesedí, že ťa zrejme nesplodila matka príroda, ale vznikol si v laboratóriu. Mnohí odborníci boli s tým konfrontovaní...

Ešte si ani nemal čas sa poriadne rozšíriť a niekto ťa spojil so slovom pandémia. Pritom asi každému hygienikovi na tomto svete sú alebo boli známe kritériá, podľa ktorých sa pandémia vyhlasuje.

A tak sme mali dvoch strašiakov: smrteľný vírus a pandémiu. A ani sme sa nenazdali a prišiel takzvaný lockdown. Zatvárali sa kostoly, reštaurácie, obchody, výrobné podniky, školy, prepukli vlny nezmyselného testovania. Namiesto toho, aby sa urobili zmysluplné hygienické opatrenia, ľudia sa i v nehostinnom počasí naháňali do testovacích centier – a ty si sa šíril. Taký spôsob šírenia nákazy by nevymyslel ani ten, kto má človeka od kolísky v nenávisti.

A čo by si povedal na to, keby sa k mechanizmu tvojho zasahovania do ľudského organizmu vyjadrili nestranní odborníci? Na prvom mieste by som sa opýtal patológov. Tí vedia všetko. Buďme presnejší – takmer všetko. Dnešnými metódami sa dokážu dostať až na subcelulárne mechanizmy. Tí by boli hneď na začiatku urobili poriadny vietor. Čo na to povieš? A vieš prečo neurobili? Nesmeli alebo sa báli o tom hovoriť!

Čo bolo príčinou smrti mnohých pacientov? Nie zápalový proces bronchiálneho systému, ale zápalový proces, ktorý viedol k vzniku mikrotrombov. Čiže – liečení boli nesprávne. Prečo? Lebo už na začiatku chýbal patológ.

 

Žiada sa ešte poznamenať, že v súvislosti s „koronacirkusom“, ktorý bol vyvolaný, vyvstalo veľa otázok, napríklad o účinnosti masiek. Je až neuveriteľné, ako veľmi ľudia verili a doteraz veria tomu, že masky ich ochránia pred vírusom. Vraj ide o špeciálne vlákna – nanovlákna. Samozrejme, keď im dáme ešte aj takýto názov, zmenia sa akoby mávnutím čarovného prútika na všeochranu. Ibaže vírus SARS-CoV-2 meria od 70 do 120 nanometrov. Len sedliackym rozumom: keby sa podarilo vyvinúť sieť vláken, ktorá by zachytila vírus, cez takú masku by sa nedalo dýchať!

Dodnes môžeme vidieť v nákupných strediskách či inde ľudí, mladších i starších, dôchodcov, ktorí v letných horúčavách ledva idú, ťažko dýchajú, no na tvári majú rúško...

Viem, život ide ďalej, ale niečo také sa môže zopakovať. Poučili sme sa? Sme pripravení?

 

Martin Jančuška

::

Súvisiace články:

Chráni nás rúško pred vírusom?

Odvážna zdravotná sestra

Čas svedomia (Otázky kompetentným)

::

O autorovi

Doktor medicíny Martin Jančuška, narodený 9. januára 1942 v Ľubietovej, pochádza z učiteľskej rodiny. Rodičia sa po vojne presťahovali do Bratislavy. Základnú školu navštevoval v Bratislave, maturoval v roku 1958 na Tehelnom poli. Lekársku fakultu Univerzity Komenského ukončil v roku 1964. Ako sekundárny lekár interného oddelenia pôsobil v Endokrinologickom ústave v Ľubochni, vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku a Starej Ľubovni.

V auguste 1979 emigroval s rodinou do Rakúska. Päť mesiacov pracoval ako robotník v elektronickej firme Körting v Grödigu pri Salzburgu, od februára 1980 ako sekundárny lekár interného oddelenia St. Elisabeth Spital vo Viedni. Na jeseň toho istého roku bol menovaný za prednostu oddelenia intenzívnej starostlivosti ako internista – kardiológ a v tomto odbore pracoval až do odchodu na dôchodok. V roku 2003 spolu s Prof. Júliusom Rybákom a Dr. Phil. Ľubomírom Rašim založili v Liptovskom Mikuláši Spolok priateľov MUDr. Pavla Straussa.

Martin Jančuška okrem odborných medicínskych prác publikovaných v lekárskych periodikách publikoval články o kultúre v slovenských a rakúskych časopisoch. Ako konvertita prešiel zložitou cestou hľadania Pravdy. V roku 2008 mu vyšiel  vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov román Druhé prikázanie a v roku 2016 vo Vydavateľstve Pozsony / Pressburg / Bratislava kniha Príbehy a ozveny (krátke prózy a vieroučné sentencie).