Dom na piesku

 

Spoločnosť bez náboženského fundamentu je ako dom postavený na piesku. Nemá stabilitu ani trvácnosť. Chýbajúca opora vyvoláva pocit neistoty a pominuteľnosti. Jediným kritériom riadenia štátu sa stáva mienka väčšiny – nestála, ovplyvniteľná a ľahko zneužiteľná. Na úrovni jednotlivca sa dostáva do popredia egoistické napĺňanie túžob, neraz umelo vyvolaných, čo v konečnom dôsledku vedie ku konzumnému spôsobu života a k degradácii kultúrnych hodnôt.

Postmoderná spoločnosť začala utvárať človeka ako konzumenta, ktorý uvažuje iba v intenciách pôžitku, úspechu a zisku. Staré morálne a civilizačné piliere boli nahradené vidinou pokroku, vidinou akéhosi nového sveta, v ktorom bude vládnuť rozum, racionalita a veda, to však dáva priestor sociálnemu inžinierstvu v tých najhorších podobách.

::

V antickom Ríme mali herci a komici zakázaný vstup do politiky. Vtedajšia spoločnosť zrejme nechcela byť balamutená hereckými trikmi. Dnes platí opak, komedianti sú v politickej sfére vítaní a obdivovaní, politika si osvojila herecké spôsoby, platia v nej zákony šoubiznisu a marketingu. Hrdinami nových čias sú komici a špekulanti, kaukliari a obchodníci s prázdnymi rečami a planými sľubmi, figúrky karnevalových kostýmov a masiek.

Maškaráda súčasnej politiky pozoruhodne korešponduje s konzumnou mentalitou. No nie všetko je zábava. Niektoré naše „zábavné“ rozhodnutia, trebárs vo voľbách, majú vážne dôsledky. Z klaunovského vajíčka sa môže vykľuť strašiak...

 

Ján Maršálek

(Vybrané z knihy Útek z Babylonu, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.)