Eucharistické zázraky a eucharistická terapia

 

Eucharistia, čiže Najsvätejšia oltárna sviatosť, je klenot výnimočnej ceny, ktorý Boh daroval ľudstvu. V Eucharistii je osobne prítomný, hoci skrytý, sám Spasiteľ Ježiš Kristus, darujúci nám svätosť a spásu. Kódex kánonického práva (KKP) v kán. 897 uvádza: „Najvznešenejšou sviatosťou je najsvätejšia Eucharistia, v ktorej sám Kristus Pán je prítomný, obetuje sa a je prijímaný a ktorou Cirkev ustavične žije a rastie.“

K ustanoveniu Eucharistie došlo pri Poslednej večeri, teda vôbec prvej svätej omši v dejinách kresťanstva. Ale Spasiteľ už skôr pripravoval ľudí na tento zlomový okamih v dejinách spásy. Ježiš povedal zástupom: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (Jn 6, 35).

A potom dodal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky“ (Jn 6, 53–59).

Ježiš Kristus pred svojou obetou na kríži túžil dať veriacim k dispozícii pokrm a nápoj spásy, tú pravú veľkonočnú hostinu, pri ktorej by veriaci mohli prijímať Kristovo telo a krv, aby tak dostávali závdavok budúcej slávy nebeskej liturgie. Toto bol najvážnejší stimul, ktorý viedol Ježiša Krista k rozhodnutiu ustanoviť Najsvätejšiu oltárnu sviatosť.

Katolíci nemajú nič vzácnejšie a hodnotnejšie, než je Eucharistia. Veď bez Eucharistie by sa spoločenstvo katolíkov sveta ani nemohlo nazvať Katolíckou cirkvou v pravom slova zmysle. Bolo by na úrovni protestantských spoločenstiev, ktoré síce v Krista veria, ale sú ochudobnené o to najcennejšie, Najsvätejšiu oltárnu sviatosť.

Existencia Eucharistie je najúchvatnejším prejavom nekonečnej štedrosti Spasiteľa, ktorý nám nezištne dáva takýto vzácny klenot. Nie tak ako nespravodlivý svet, v ktorom sú materiálne klenoty najvyššej ceny dostupné len bohatým. Lenže Boh nie je taký ako nespravodlivý svet. Boh je absolútne spravodlivý. Jeho klenot Eucharistie, ktorý je omnoho cennejší ako všetky materiálne klenoty tohto sveta, je dostupný úplne všetkým ľuďom, aj tým najchudobnejším. A aj keď má klenot Eucharistie nevyčísliteľnú cenu, je ho stále dosť pre každého. Veď Eucharistia sa rodí kňazskou konsekráciou počas každej svätej omše, keď Kristus, večný veľkňaz novej zmluvy, sám seba obetuje Bohu pod spôsobmi chleba a vína prostredníctvom kňaza, ktorý koná in persona Christi (v osobe Krista). Preto je svätá omša (eucharistická liturgia) vrcholom a stredobodom celého liturgického života Katolíckej cirkvi.

Pri Premenení dochádza k transsubstanciácii (prepodstatneniu), teda premene celej podstaty chleba na Kristovo telo a celej podstaty vína na jeho krv. Prítomnosť Kristovho tela a krvi v Najsvätejšej oltárnej sviatosti je skutočná a podstatná, fyzikálna skutočnosť sviatostných spôsobov však ostáva aj po konsekrácii nezmenená. V Najsvätejšej oltárnej sviatosti je prítomný Kristus so svojím telom a krvou, ale aj so svojou dušou a božstvom. Kristus je celý prítomný pod každým zo sviatostných spôsobov. Veriaci, prijímajúci pod obidvoma spôsobmi, prijíma celého Krista, ale aj veriaci, ktorý prijíma len pod spôsobom chleba, alebo len pod spôsobom vína, prijíma celého Krista. Ak kňaz láme konsekrovanú hostiu, v každom kúsku, aj tom najmenšom, je celý Kristus. Po transsubstanciácii je telo a krv Krista „v Eucharistii trvalo prítomné a ako Bohu sa mu má preukazovať kult poklony – latrie“ (christianitas.sk).

Boží Syn Ježiš Kristus prichádza k nám pri každej svätej omši. Sýti naše duše chlebom večného života a nápojom večnej spásy, pretože bez toho by našim dušiam hrozila smrť v hriechu. Tak ako matka musí kŕmiť svoje malé deti, ktoré si samy nedokážu zaistiť potravu na záchranu pred telesnou smrťou, tak aj Boh musí zaistiť duchovnú výživu ľudským dušiam, aby ich zachránil pred duchovnou smrťou.

Ustanovenie Eucharistie malo nám, veriacim katolíkom, pomôcť postupne sa premieňať na telo a krv Kristovu, pretože sväté prijímanie vytláča z človeka to pozemské a napĺňa ho nebeskou milosťou. Podľa veľkého svätca Katolíckej cirkvi sv. Leva Veľkého sa našou účasťou na Kristovom tele a na jeho krvi premieňame na toho, koho požívame (porov. Każdy potrzebuje Komunii Świętej. 50 cytatów na temat Eucharystii. In: pch24.pl). V zmysle týchto slov človek, ktorý s úprimnou túžbou a v stave posväcujúcej milosti často prijíma telo a krv Pána, je stále menej ľudský a stále viac božský.

Pri posvätnej hostine svätého prijímania dochádza k hlbokému spojeniu s Ježišom, veď prijímame jeho samého, ktorý sa za nás obetoval. Prijímame jeho telo, ktoré nechal ukrižovať, i jeho krv, vyliatu „za všetkých na odpustenie hriechov“ (Mt 26, 28). Nie je to nejaká metaforická, ale pravá hostina, na ktorej sa sám Ježiš Kristus podáva ako pravý pokrm.

To je však len jedna strana mince. Musíme vidieť aj jej druhú stranu, ktorá je zdrojom starostí verných pastierov Katolíckej cirkvi. V niektorých oblastiach, predovšetkým vo vyspelých krajinách Západu, sa z hromadného pristupovania veriacich k Eucharistii stal povrchný konformizmus. Mnohí katolíci čoraz viac ignorujú častú spoveď a prichádzajú na sväté prijímanie v stave ťažkého hriechu. Katolícka cirkev musí omnoho intenzívnejšie ako doposiaľ zdôrazňovať pri každej možnej príležitosti nevyhnutnosť čo najčastejšieho pristupovania k sviatosti pokánia. Je potrebné znovu a znovu pripomínať slova Svätého písma, že ak niekto je a pije telo a krv Pána v stave ťažkého hriechu, „ten si je a pije odsúdenie“ (1 Kor 11, 29).

Eucharistia má mnohostranné blahodarné účinky na veriacich. Stiera všedné hriechy a vytvára ochranu pred možnými budúcimi smrteľnými hriechmi, posilňuje vo veriacich lásku k Bohu a blížnemu a navyše im umožňuje priamo sa Krista dotýkať ústami a jazykom, keď prijíma jeho sväté telo a krv. Najvyššie dobrodenie Eucharistie však spočíva v tom, že požívaním tela a krvi Spasiteľa v nás samých rastie Kristus. Ak veriaci prijíma telo a krv Pána v Eucharistii, Boh v ňom rastie a potláča jeho úbohé, nehodné, hriešne ľudské ja.

 

Sám Boh neustále pripomína „zábudlivému“ ľudstvu nevyčísliteľnú cenu daru Eucharistie. Často mimoriadnymi nevysvetliteľnými udalosťami, eucharistickými zázrakmi. Prvý zdokumentovaný eucharistický zázrak sa odohral v roku 595 v Ríme za pontifikátu sv. Gregora I. Veľkého. Jedna žena, pripravujúca „chlieb na konsekráciu, hlasno za prítomnosti tohto svätého pápeža zapochybovala o zázraku premenenia. Gregor ju nepustil k sv. prijímaniu a prosil Boha, aby ju osvietil. Pri omši sv. práve ten kúsok, ktorý ona žena chystala, sa náhle premenil na srdcový sval a krv. Táto relikvia sa potom zložitou cestou dostala do benediktínskeho opátstva v Andechse v Nemecku, kde je uctievaná dodnes“ (apologie.info).

Najznámejší eucharistický zázrak sa odohral okolo roku 700. Jeho dejiskom sa stalo Lanciano v Taliansku. Došlo vtedy k úplnej premene hostie „na mäso a vína na krv“ (saletinirozkvet.webnode.sk). Dodnes je zaznamenaných viac ako 120 eucharistických zázrakov. Pritom jeden eucharistický zázrak bol zaznamenaný aj „v obci Šumice na južnej Morave, kde pri sv. prijímaní spadla sv. hostia na zem a bola umiestnená v nádobke s vodou. Aj tu sa vytvorilo tkanivo a krv. Fakultní nemocnice u sv. Anny v Brne už podľa oficiálneho oznámenia... cirkevných miest potvrdila ich pravosť a krvnú skupinu AB“ (apologie.info).

Lenže to nie sú všetky zázraky spojené s Eucharistiou. Sú všeobecne známe a vedecky dokázané prípady ľudí, ktorí celé desaťročia nekonzumovali nijakú potravu, ale žili len z každodenného prijímania Eucharistie. Vari najznámejšou z nich bola bl. Marta Robinová, ktorá takto prežila neuveriteľných 57 rokov. A aj o nemeckej vizionárke Anne Kataríne Emmerichovej je známe, že žila niekoľko rokov len z Najsvätejšej oltárnej sviatosti a neprijímala nijaké jedlo, ktoré musia ľudia bežne konzumovať, aby neumreli hladom. Podobne aj známa bavorská mystička Terézia Neumannová z Konnersreuthu 36 rokov neprijímala žiadnu potravu, ale žila len z Eucharistie. A takýchto prípadov zaznamenala história viac.

Okrem toho existujú aj mnohé prípady nevysvetliteľného duchovného a telesného uzdravenia ľudí po prijatí Eucharistie. Napríklad o svätom Jánovi z Kríža sa hovorí, že podaním Eucharistie uzdravil istú Máriu Vichesovú, ktorej zlý duch nechcel dovoliť vstup do kostola. Ale keď jej „svätý Ján podal Eucharistiu, úplne sa uzdravila. O svätom Františkovi Saleskom sa zase hovorí, že podávaním Eucharistie uzdravil viac ako 400 ľudí“ (pastorace.cz).

Nie všetky prípady nevysvetliteľného uzdravenia ľudí po prijatí Eucharistie sú známe, ale niektoré prípady boli podrobne zdokumentované, takže o ich hodnovernosti nemožno pochybovať. Na Veľkú noc roku 1461 došlo k eucharistickému zázraku v katedrále La Rochelle. Istá pani sa vtedy zúčastnila bohoslužby v tejto katedrále spolu so svojím hluchonemým synom, ktorý bol veľmi nábožný a s úctou sledoval počínanie kňaza. Keď kňaz rozdával sv. prijímanie, aj tento hluchonemý chlapec veľmi túžil prijať Eucharistiu. Uprel na matku túžobný pohľad a posunkami jej naznačoval, že chce, aby ho priviedla k oltáru. Matka sa plačúc vzpierala, ale chlapec bol neodbytný. Na kolenách sa približoval „až k oltáru, kde s rozprestretými rukami túžobným pohľadom prosil kňaza o udelenie nebeského pokrmu. Kňaz dojatý jeho nesmiernou túžbou mu podal sväté prijímanie. Sotva sa hostia dotkla jazyka hluchonemého chlapca, vykríkol: ‚Naša pomoc je v mene Pánovom!‘ Prítomní žasli. Matka sa zarazená opýtala: ‚Synu, povedal si niečo? Skutočne vieš hovoriť?‘ ‚Áno, mama, vďaka Bohu,‘ odpovedal uzdravený chlapec a plačúc objal matku. Prítomní obkľúčili šťastnú matku i syna a blahoželali im. Dojatý kňaz zakončil svätú omšu slávnostným Te Deum. Každý rok sa 13. apríla v katedrále La Rochelle spomína a slávi pamiatka tohto zázračne uzdraveného hluchonemého chlapca“ (Haeseleová, M. Eucharistické zázraky. Bratislava: Genezis. 1991. ISBN 80-85220-38-5, s. 96–97).

Iný prípad zázračného uzdravenia po prijatí Eucharistie je spojený s Pátrom Piom. Talianka Gemma di Giorgiová, narodená v roku 1939 bez zreničiek, bola slepá až do roku 1947, keď bola zázračne uzdravená po prijatí Eucharistie z rúk Pátra Pia. Tento prípad podrobne zaznamenal Renzo Allegri vo svojej knihe, ktorá vyšla na Slovensku pod názvom Zázraky pátra Pia. V knihe zaznamenal rozhovor, v ktorom mu spomínaná zázračne uzdravená Talianka opísala, ako k zázraku došlo. Spolu so svojou starou mamou navštívili San Giavanni Rotondo a vyspovedali sa u Pátra Pia. Keď si pred ním Gemma kľakla, Páter Pio sa dotkol jej očí časťou ruky, kde bola stigma, a urobil krížik. Potom sa Gemma začala pripravovať na sv. prijímanie. Sama o tom vypovedala: „Nebola som ešte na prvom svätom prijímaní, ale mala som to šťastie, že som ho prijala z rúk Pátra Pia. Pripravila ma stará mama. Vo chvíli prijímania ma jeden pán zobral za ruku a priviedol ma pred Pátra Pia, ktorý mi dal prijímanie a rukami mi urobil druhý raz krížik na očiach“ (Allegri, R.: Zázraky pátra Pia. Prvé vydanie. Trnava: Dobrá kniha, 2015. ISBN 978-80-7141-959-4, s. 172).

Od toho momentu sa začala Gemma di Giorgiová uzdravovať. Jej zrak sa neustále zlepšoval napriek chýbajúcim zreničkám v jej očiach. Po svojom zázračnom uzdravení začala chodiť do školy, naučila sa čítať a písať a vďaka Pátrovi Piovi mohla viesť normálny život.

Podobné prípady, aj keď nie tak veľkolepé, sa stávajú častejšie, ako by sme mohli bežne predpokladať. O jednom takom prípade informoval veriacich počas jednej sv. omše v Bazilike Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou kňaz Adrián Průša, ktorý ešte donedávna pôsobil vo Farnosti Narodenia Panny Márie Vranov nad Topľou – Sever.

Otec Adrián v dobe, keď bol ešte diakonom, chodieval do nemocnice v Snine, aby rozdával sväté prijímanie ťažko chorým veriacim. Raz prechádzal okolo JIS a zbadal ležať na posteli ženu, napojenú na prístroje. Pripadalo mu nevhodné rušiť ťažko chorú pacientku a tak odišiel na iné izby. Na spiatočnej ceste mu to však nedalo a predsa len vstúpil na JIS. Pozdravil ležiacu pacientku a opýtal sa jej: „Čo je s vami?“ Žena, napojená na prístroje, odvetila: „Čakám na vás. Na sväté prijímanie.“ „Dobre,“ odpovedal diakon, podal jej sväté prijímanie a odišiel.

Na druhý deň bol znovu v nemocnici a zašiel aj na JIS, kde ho čakalo prekvapenie. Zbadal ženu, ktorá bola deň predtým napojená na prístroje, sedieť na posteli s taškami, naplnenými jej osobnými vecami. Kňaz jej znovu položil otázku: „Tak čo je s vami?“ Žena mu odvetila: „Idem domov. Keď ste mi včera podali sväté prijímanie, o pol hodiny neskôr mi srdce naskočilo a dnes mi pani doktorka povedala, že som zdravá, takže mám uvoľniť posteľ inému pacientovi.“

 

Zaiste, nie každé sväté prijímanie sa skončí mimoriadnym uzdravením. Je však isté, že pomocou Eucharistie je naozaj možné liečiť nielen duchovné, ale aj telesné neduhy. Telesné zdravie totiž súvisí s duchovným. Môžeme dokonca konštatovať, že je možná eucharistická terapia.

Poľský duchovný P. Mieczysław Piotrowski v jednom svojom článku spomína lekára, ktorý má pozoruhodné skúsenosti s aplikáciou eucharistickej terapie. Autor článku doslova píše:

„Nedávno som sa stretol s lekárom, ktorý mi porozprával, ako lieči svojich pacientov. Počas úvodného rozhovoru, ešte pred nasadením farmakologickej liečby, svojim pacientom navrhne osobný vzťah s Bohom. Povzbudí ich, aby blížnym všetko odpustili, aby sa na nikoho nehnevali, aby skoncovali s okultnými praktikami a predovšetkým aby sa zriekli výčitiek a hnevu na Boha za to, že sú chorí. Navrhne im, aby sa Bohu poďakovali za túto skúsenosť a odovzdali mu svoje utrpenie a chorobu. Potom pacienta povzbudí, aby išiel na spoveď, s úprimnou ľútosťou vyznal Kristovi všetky svoje hriechy, rozhodol sa zmeniť svoj život k lepšiemu a prijal Krista v Eucharistii“ (translationdirectory.com).

Ako ďalej píše P. Mieczysław Piotrowski, taká terapia prináša pozoruhodné výsledky. Svedčia o tom nasledujúce riadky z článku: „Potom mi ukázal lekárske záznamy o nespochybniteľných uzdraveniach z nevyliečiteľných chorôb. Je to skúsenosť mnohých z jeho pacientov, ktorí skoncovali s hriechom, zmierili sa s Bohom a odstránili zo svojho srdca všetko, čo uzdravujúcej Božej láske prekážalo pôsobiť. Videl som výsledky vyšetrení a röntgenové snímky, zhotovené pred a po uzdravení osôb v poslednom štádiu nádorového ochorenia, ktoré v ich prípade úplne ustúpilo. Videl som lekárske záznamy o istom pacientovi, ktorému narástol predtým vyoperovaný pľúcny lalok, ako aj záznamy o pacientovi, ktorému dorástol vyoperovaný mozgový lalok. Videl som aj veľa iných prípadov uzdravení, ktoré veda nedokáže vysvetliť“ (translationdirectory.com).

Skúšajme teda každý deň aplikovať eucharistickú terapiu. Nemôžeme nič stratiť, naopak, môžeme len získať. Tu, na tomto svete, aj po skončení našej pozemskej púte. Veď telesné uzdravenie je iba vonkajším prejavom duchovného uzdravenia.

 

Karol Dučák

::

Súvisiace články:

Požívaním Eucharistie v nás rastie Kristus

Víťazný kríž Anny Kataríny Emmerichovej

Duchovná rukoväť kardinála Saraha

::

Preberanie z tejto stránky je dovolené iba na nekomerčné účely, s podmienkou uvedenia autora a zdroja (priestornet.com).